Bratislavská YMCA a Juraj von Schulpe

Po oboch stranách hlavného vchodu do bratislavskej budovy YMCA sú umiestnené dve staré pamätné tabule s viacjazyčnými nápismi, ktoré vyjadrujú vďaku istému Jurajovi Schulpemu.

IMG_3692Texty na tabuliach v slovenčine, angličtine, nemčine a maďarčine vyzdvihujú jeho zásluhy pri rozvoji združenia YMCA na Slovensku: „Budova YMCA je vystavená na pozemkoch kolónie Dra Juraja Schulpeho, jedného z dobrodincov združenia YMCA.“

OBR. 1: Pamätná tabuľa na priečelí budovy.

 

Kto bol Juraj Schulpe  a čo ho spájalo s poslaním a činnosťou Kresťanského združenia mladých mužov YMCA?

Podľa autorov najstarších dejín združenia YMCA v Bratislave prišli prví pracovníci YMCA do Československa v decembri 1918 a priamo do Bratislavy spolu s československým vojskom vo februári 1919. V počiatkoch spravovala bratislavská YMCA vojenský domov vo vojenských barakoch pri Dunaji a jej ústredie sídlilo na vtedajšej Lorencovej (neskoršej Laurinskej) ulici č. 8. V tom čase malo ústredie za cieľ spravovať takéto domovy na celom území Slovenska, v rokoch 1919 až 1921 ich bolo na Slovensku 20. Zámerom však bolo pôsobiť hlavne medzi civilným obyvateľstvom, a na to bolo potrebné získať vyhovujúcejšie priestory.

Čoskoro vznikla idea postaviť samostatnú budovu YMCA v Bratislave. Prvé kroky k jej uskutočneniu predstavovali dve základné podmienky: zabezpečiť financie na stavbu a  získať vhodný pozemok v Bratislave. V marci 1920 pricestoval do Bratislavy zvláštny zástupca americkej YMCA R. L. Dilley s poslaním zaobstarať pozemok a naplánovať výstavbu budovy.  A práve pri získaní vhodnej stavebnej parcely vyšiel zástupcom YMCA v ústrety majiteľ robotníckej tzv. Schulpeho kolónie  Juraj (Georg / György) von Schulpe, ktorý im za veľmi priaznivú cenu – „ako pre brata“ – predal časť pozemkov, dovtedy patriacich ku komplexu jeho obytnej štvrte pre robotníkov.  Schulpeho zásluhy pritom vyzdvihli aj vtedajšie noviny – podľa nich pri poskytnutí pozemku „preukázal veľkú obetavosť“. Po úspešných jednaniach bol už tri týždne po príchode R. L. Dilleyho do Bratislavy zakúpený pozemok od Schulpeho na rohu vtedajšej Karpatskej a Šancovej ulice (vtedy nazývanej aj Valy). O finančné zabezpečenie sa postarala v prvom rade americká YMCA – zahraničné pobočky prispeli sumou 5 miliónov korún, pričom československý štát prisľúbil uhradiť 40% všetkých nákladov.

1 YmcaPlan1920S prvými stavebnými prácami, resp. úpravami sa začalo už v apríli 1920. Budovu projektoval architekt Alois Balán, ktorý sa pokladá za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov funkcionalizmu na Slovensku, stavbu realizovala firma Beneš pod stavebným vedením architekta L. Linhardta. Definitívne povolenie na stavbu dvojposchodovej architektonicky zaujímavej budovy udelila Rada mesta Bratislavy na svojom zasadaní 31. júla 1920. V žiadosti sa ako hlavný „staviteľský majster“ uvádza architekt Alois Balán a na priloženom pláne sa okrem jeho podpisu nachádza aj vlastnoručný podpis „riaditeľa YMCA“ R. L. Dilleyho.

OBR. 2: Situačný plán budovy YMCA z júla 1920. V susedstve sú znázornené pozemky patriace J. Schulpemu.

Stavba rýchlo napredovala. Základný kameň bol slávnostne položený už v lete, 8. augusta 1920, za účasti významných predstaviteľov mesta a československého štátu (napríklad za vládu sa zúčastnili ministri Engliš a Stříbrný). Veľkolepá oslava za doprovodu vojenskej kapely začala sprievodom oficiálnych účastníkov a publika od dnešného národného divadla až na Šancovu ulicu, kde bola pripravená tribúna.

2 Kladenie zakl kamena 1920Čestné miesto na nej zaujali minister Ivan Dérer, vtedajší „referent železníc“ Kornel Stodola, vojenský veliteľ Mittelhauser, bratislavský župan M. Bella a ďalší významní predstavitelia mesta a župy, ako aj domáci a zahraniční a  zástupcovia združenia YMCA, medzi inými jeho americký sekretár W. W. Gethmann, R. L. Dilley a H. C. Barden. Akt kladenia základného kameňa vykonal Kornel Stodola ako zástupca vedenia správy železníc, osobný priateľ prvého predsedu združenia YMCA v Bratislave Jána Cablka.

 

OBR. 3: Oslava kladenia základného kameňa budovy YMCA v Bratislave z 8. augusta 1920.

Do schránky, súčasti základného kameňa budovy, boli vložené viaceré dokumenty – pozdravný list prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka, fotografie a nákresy, opis stanov a zoznam členov prvej správnej rady YMCA, ale aj Nový zákon ako výraz kresťanského poslania združenia. Slávnosť bola ukončená hrou československej a americkej hymny, a hymnickej piesne „Hej Slováci“.

Po troch rokoch, 8. decembra 1923, bola budova slávnostne otvorená a daná do prevádzky, a to pri príležitosti  III. zjazdu Ymiek v Československu, ktoré prebiehali v Bratislave 8. – 10. decembra za prítomnosti funkcionárov združenia, mesta a štátnych orgánov. Išlo o významnú udalosť, o prvý zjazd pobočiek YMCA na Slovensku, keďže dovtedajšie dva zjazdy sa konali v Prahe a Olomouci. Náklady na výstavbu budovy boli vyčíslené na takmer 13 miliónov a na jej zariadenie takmer 700 tisíc korún československých. Miestna tlač referovala o priebehu oslavy a o budúcom diele ako o grandióznej, monumentálnej modernej stavbe. Zdôrazňovala veľkorysé, ale praktické zariadenie budovy YMCA i moderný životný štýl v nej. Noviny Pressburger Zeitung napríklad upozornili, že jedáleň a kaviareň bude samoobslužná a nealkoholická, so zákazom fajčenia. Veľká sála bola zariadená univerzálne – vraj divadelná sála sa dá jednoducho a rýchlo podľa potreby zmeniť na telocvičňu.

3 YMCA ca 1933

OBR. 4: Pohľad na prednú časť budovy YMCA (okolo r. 1933).

Rozsiahla a reprezentatívna budova bola predpokladom pre ďalšie rozšírenie aktivít YMCA. Poskytovala priestory pre organizovanie prednášok a odborných kurzov, divadelných a kinematografických predstavení, pre pravidelné akcie rôznych záujmových krúžkov, ale aj ubytovanie – slobodárne pre mladých mužov. Od apríla 1925 tu pravidelne fungovalo kino, od roku 1932 ako zvukové. Vybudovaním prístavby v rokoch 1926 až 1927 pribudla telocvičňa, ďalšie klubové miestnosti a rozšírila sa kapacita slobodárne. Desať rokov po otvorení budovy YMCA sa v nej nachádzali telocvičňa, „chlapčenské dielne“, fotokomory a klubová miestnosť Klubu fotografov amatérov Ymca, hudobný salón, kaviareň, banketová miestnosť, veľká sála – tvz. Dvorana, učebne, klubové a menšie spoločenské miestnosti, knižnica a čitáreň, ako aj byty a slobodáreň.

 

Poslaním YMCA bola výchova mladých mužov a chlapcov od 12 rokov v duchu kresťanských zásad. Pobočky v Československu nadväzovali na európske tradície YMCA, v stanovách zdôrazňovali okrem kresťanstva najmä toleranciu a svoj demokratický a apolitický charakter.

Ústretový postoj Juraja Schulpeho voči združeniu YMCA vyplýval najmä z jeho vnútorného presvedčenia. Poslanie a zásady kresťanského humanizmu mu boli veľmi blízke. Začiatkom 20. rokov 20. storočia bol Schulpe známou postavou diania v Bratislave, ako silná a svojská osobnosť, presadzujúca sociálne reformy na zlepšenie sociálnej situácie robotníkov a strednej triedy. Okrem obytného komplexu, ktorý dal postaviť na vlastné náklady ako vzor zdravého a lacného bývania pre robotníkov a ktorý mesto v roku 1904 oficiálne pomenovalo Schulpeho kolóniou, bol známy predovšetkým ako neúnavný agitátor a predkladateľ konkrétnych návrhov zákonov na zlepšenie postavenia robotníkov.

OBR. 5: Fotografia Schulpeho kolónie (okolo r. 1904) so zeleninovými záhradkami, na mieste ktorých bola v r. 1920 – 1923 postavená budova YMCA.

4 Schulpeho koloniaNa základe skúseností, ktoré získal samoštúdiom a na cestách po Európe (pôvodne vyštudoval právnickú akadémiu v Prešporku), napísal viacero spisov i rozsiahlejších publikácií, v ktorých propagoval svoje reformné myšlienky. Okrem konkrétnych návrhov celého komplexu opatrení je autorom svojského spisu Sociálno-etické štúdie (publikovaného v nemčine a maďarčine), v ktorom predstavil – podľa jeho vlastných slov – svoj tzv. sociálno-etický svetonázor, založený na myšlienkach kresťanského humanizmu, solidarity a tolerancie.

V bratislavskej mestskej časti, v ktorej sa nachádzala Schulpeho kolónia a neskôr budova YMCA, bol Schulpe známy svojím mecenášstvom. Okrem obytných bytov v kolónii pre robotníkov zriadil na vlastné náklady okrem iného aj knižnicu s čitárňou, spoločenskú miestnosť a materskú školu (tvz. detskú opatrovňu). Zaslúžil sa tiež o vybudovanie ďalších lacných hygienických bytov pre robotníkov na susednej Palárikovej ulici, ktoré dalo postaviť mesto. O jeho aktivitách a uznaní svedčili nielen pamätná tabuľa na jednej z budov Schulpeho kolónie, ale aj v základnej (bývalej štátnej ľudovej) škole na Karpatskej ulici, na výstavbu ktorej poskytol pozemok a sumu 6000 korún. Bol tiež členom viacerých miestnych dobročinných spolkov a pôsobil v niektorých sociálno-humanitárnych mestských inštitúciách, napríklad ako predseda sociálnej komisie mesta a sprostredkovateľne práce, na zriadení ktorých mal výrazný podiel. V posledných dvoch desaťročiach pred rozpadom Rakúsko-Uhorska bol aj voleným zástupcom Mestského zastupiteľstva.

5 Schulpe

OBR. 6: Juraj von Schulpe v mladších rokoch.

Jeho dobročinnosť a filantropický duch patrili k etike šľachty, ktorej bol príslušníkom, výnimočné bolo však jeho zameranie sa na robotníkov. Juraj (Georg / György) Schulpe z Nového Kneževacu (1867 – 1936) však nebol barón alebo gróf, ako ho často nadnesene titulovali pamätníci, napríklad bývalí obyvatelia Schulpeho kolónie. Práve tí utvárali pamäť a aj určitú gloriolu vo vzťahu k jeho osobnosti a to aj v období reálneho socializmu, keď osobnosti tohto typu boli zaznávané a v oficiálnej pamäti upadli do zabudnutia. Hoci u pamätníkov, s ktorými sme mali možnosť hovoriť o ich osobných stretntutiach so Schulpem, prevažujú jednoznačne pozitívne hodnotenia, nájdu sa aj kritickejšie – o jeho utopizme, odtrhnutosti od reality, čudáctve, dokonca závislosti na omamných látkach, až po v tlači pretriasaných súvislostiach okolo jeho smrti v chudobe a nepochopení. Výsledky jeho činnosti a viaceré zámery, ktoré sa podarilo realizovať, sú však nesporné.

Osobnú angažovanosť a prítomnosť Juraja Schulpeho v aktivitách bratislavskej YMCA nám sprostredkovala vo svojom rozprávaní aj bývalá pracovníčka YMCA pani Fridrichovská, rodená Jaceková (rozhovor nám poskytla ešte v roku 1994). Jej pohľad na Schulpeho bol bezvýhradne pozitívny, až idealizujúci. Spomínala, ako sa zúčastňoval akcií YMCA, ako mával vo veľkej sále (dnešnej kinosále) prednášky, ktoré boli úspešné a populárne. Hoci patril k šľachte, vedel vraj prejavil skromnosť a ústretovosť voči príslušníkom nižších vrstiev. Podľa pani Fridrichovskej, ktorá pracovala v bratislavskej Ymce v 30. rokoch 20. storočia: „On bol taký zváštny. … On vám bol taký priateľský, taký braterský. V ňom nebolo nič takého veľkopanského. V prednáške dal hodne najavo, že on možná medzi tou šľachtou ani až tak nebol je obľúbený…“ Zaiste aj ďalšie kontakty Schupeho s Ymcou, kde sa pravidelne stretával a rokoval s jej oficiálnymi domácimi i zahraničnými predstaviteľmi a hosťami, ale aj jeho názory a postoje prispeli k tomu, že na budove YMCA mu inštalovali dve spomínané pamätné tabule.

© Mgr. Gabriela Dudeková, PhD.,  2013

  • Mgr. Gabriela Dudeková, PhD., samostatná vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, sa venuje sociálnym dejinám územia Slovenska v 19. a 20. storočí. Pracuje aj ako výkonná redaktorka internetového časopisu Forum Historiae (www.forumhistoriae.sk). Je autorkou početných štúdií publikovaných doma i v zahraničí, autorkou, spoluautorkou a editorkou niekoľkých monografických prác, napr. o histórii 3. sektora (Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti, 1998) o prvej svetovej vojne, o dejinách rodových vzťahov na Slovensku (Na ceste k modernej žene, 2011), naposledy kolektívnej monografie Medzi provinciou a metropolou – Obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí (2012). Osobnosti Juraja Schulpeho sa venovala vo svojej dizertačnej práci, napísala o ňom viacero článkov a štúdií i stručnú biografiu, ktorú vydala YMCA v roku 1994. Kontakt: gdudekova @savba.sk