Aktivita a činnosť Združenia fotoamatérov YMCA v období 30. – 40. rokov 20. storočia, nereprezentuje len tvorivý potenciál obdobia fotografickej moderny v podmienkach, v ktorých sa Slovensko po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie ocitlo. Z pohľadu skúmania histórie slovenskej fotografie predstavuje dôležité vývojové zmeny v štruktúrach a aktivitách začínajúceho fotoamatérstva na Slovensku. Vznikom spoločného štátu Slovákov a Čechov sa nastolila prirodzená objednávka po kultúrnom obrodení tohto regiónu a pripojení sa k aktuálnym výtvarným iniciatívam „novej vecnosti“, ktoré dominovali avantgardným prúdom západnej časti Európy. V období po prvej svetovej vojne a po obnove základných vitálnych funkcií mesta Bratislavy, nastáva vďaka prílivu Slovákov oživenie kultúrneho, spoločenského a tak isto fotoamatérskeho života.
Založenie Fotozdruženia YMCA v Bratislave malo bezprostredné väzby na aktivity vyvíjané organizáciou YMCA (Young mens´ Christian Association – Kresťanské združenie mladých mužov) s centrálou v USA[1]. Vznik fotoklubu podmienila iniciatíva dvoch kľúčových osobností. Prvá vychádzala zo strany organizácie YMCA v podobe iniciatívy riaditeľa Jána Pacanovského. Druhá nie menej dôležitá, v podobe aktivít Ing. Miloša Jurkoviča – neskoršieho riaditeľa Zemnědelského múzea (Slovenské národné múzeum). Ján Pacanovský nezištne ponúkol zakladajúcej skupine tmavú komoru, ktorá v budove YMCA už existovala, a v ktorej pracovalo niekoľko fotoamatérov – Jozef Urban, Jozef Svozil, František Popelka, H. Stoch.
Práve Jozef Urban, zástupca riaditeľa, sprostredkoval Pacanovského iniciatívu a ideu funkčnej štruktúry klubu fotoamatérov Ing. M. Jurkovičovi, aby uvažoval nad založením fotozdruženia.[2]
Asertívnosť riaditeľa Jána Pacanovského sa prejavovala po celé obdobie jeho funkcie. Benefitom tohto prístupu nebol len dynamický vzostup a úspechy Fotozdruženia YMCA, ktoré postupne prebralo zodpovednosť za vývoj fotoamatérskeho hnutia v kontextoch Slovenska, ale ako riaditeľ a čestný hosť bol častým účastníkom pravidelných stretnutí fotoklubu. Snaha Jána Pacanovského a Jozefa Urbana vychádzala zo záujmu o prosperitu, rozmach a popularizáciu organizácie YMCA. Záujem Ing. M. Jurkoviča, J. Svozila, M. Dohnányho, V. Malíka identifikujeme skôr v nadšení, oddanosti a vášni k fotografii.
Neformálny ľudský vzťah medzi jednotlivými nositeľmi aktivít, poukazuje na výnimočné personálne obsadenie širšieho vedenia fotoklubu, ktoré zabezpečilo kontinuitu po celé dve desaťročia, napriek objektívne ťažkým situáciám a rozhodnutiam, ktorým museli čeliť v 40-tych rokoch 20. storočia. Práve relatívne pokojná situácia na Slovensku bola príležitosťou na báze príslušnosti k médiu fotografie, ale aj na báze politických, konfesijných väzieb, rodinných priateľstiev a vzťahov, udržať kontinuitu v aktivitách.[3]
Presný dátum vzniku Fotozdruženia YMCA nie je známy. Predpokladá sa, že založenie klubu sa uskutočnilo koncom roku 1923. Za prvého predsedu bol zvolený Ing. M. Jurkovič, zástupcom bol Ing. Jozef Svozil, tajomníkom a správcom komory Jozef Urban. Každý pondelok mali k dispozícii “Modrý salónik” v budove YMCA. Tmavú komoru tvoril malý „kumbálik“ pod schodišťom. Bol vybavený jediným zväčšovákom. Prvé obdobie činnosti členov spočívalo v individuálnom spracovávaní fotografického materiálu v improvizovaných podmienkach. Výsledky týchto aktivít prezentovali členovia Fotozdruženia v druhom roku činnosti na historicky prvej členskej výstave. Komorná výstava sa uskutočnila v Modrom salóniku, predpokladáme v roku 1925 za účasti 10 autorov. Maximálna veľkosť fotografií bol pohľadnicový formát a každý člen mal svoje dielo nastoknuté na árch bieleho kartónu. V tom istom roku začali aj prvé fotografické kurzy. 23.4.1926 sa uskutočnilo prvé valné zhromaždenie Fotozdruženia YMCA, na ktorom predseda Ing. M. Jurkovič predniesol referát o činnosti klubu za uplynulé obdobie. S uspokojením potvrdil, že za dvojročné obdobie sa klub môže pochváliť členskou výstavou a niekoľkými fotografickými kurzami. Na tom istom zhromaždení predpokladáme sa udiali viaceré organizačné zmeny vo vedení klubu.[4]
Členskú základňu fotoklubu rozšírili v rozpätí rokov 1927 – 1931 dôležité osobnosti Fotozdruženia. Boli to predovšetkým Jaroslav Horák, Antonín Čížkovský, Jozef Krus o čosi neskoršie Juraj Jurkovič, Miloš Dohnány, Viliam Malík a Jozef Dušek.
Nárast počtu členov Fotozdruženia, vyvolal požiadavku jasnejšej klubovej štruktúry, ale tak isto sa začalo diskutovať o technických a priestorových nárokoch a kvalite členských výstav. Nasledujúce obdobie zaznamenal klub stabilnú členskú základňu. Význam tohto obdobia treba oceniť tak isto v kontexte hľadania a poznávania moderného vizuálneho jazyka „Novej vecnosti.“
Dôležitou udalosťou pre ďalší vývoj Fotozdruženia YMCA bola registrácia v Zväze československých klubov fotografov-amatérov v Prahe (1930) a participácia na celoštátnom mapovom okruhu. Klubu sa tým otvorili nové možnosti vzájomnej konfrontácie prác s vyspelejšími a informovanejšími českými fotoamatérmi a bezplatné odoberanie zväzového časopisu „Fotografický Obzor“. Premyslenejší a frekventovanejší bol program pravidelných medziklubových výmenných stáží významných fotografov z Čiech. Je to obdobie, kedy vznikajú ďalšie fotokluby: Naturfreunde /1929/, Petzval-klub /1931/.[5]
Pri posudzovaní a interpretovaní histórie slovenskej fotografickej moderny a aktivitách Fotozdruženia YMCA nesmieme zabudnúť na osobnosť a pôsobenie Jaromíra Funkeho v Bratislave. Jeho pedagogické pôsobenie na Učňovskej škole fotografickej, neskôr na Škole umeleckých remesiel (SŠUP) vyvolalo významnú spätnú väzbu a zmeny v orientácii, uvažovaní a tvorbe u viacerých popredných členov Fotozdruženia YMCA (M. Dohnaný, V. Malík, J. Horák, F. Kráľ, K. Olejník). [6]
J. Funke sa viackrát zúčastnil ako osobnosť európskej fotografie a avantgardný výtvarník, večerných kurzov fotografie v budove YMCA. Jeho princípy dynamického videnia bežnej reality, prispeli tak isto k formulovaniu novej estetiky. Zmenu zaznamenalo napríklad vizuálne spracovanie sociálnych tém v protiklade s dobovou akademickou estetikou pestovanou v iných bratislavských fotokluboch (Naturfreunde, Petzval-klub). Stretnutia s Funkem podstatne zmenili vedenie a edukáciu večerných „ymkárskych“ kurzov. V reláciách Slovenska išlo síce o minimálny, ale o to výnimočnejší myšlienkový posun a nadviazanie na progresívne výtvarné prúdy vo fotografii európskeho a svetového významu.
Počnúc rokom 1930 a 4. členskou výstavou, nastupuje intenzívna výstavná činnosť Fotozdruženia YMCA. Ak za obdobie od vzniku fotoklubu po rok 1930 boli usporiadané len tri členské výstavy, v rozpätí rokov 1930-1938 to bolo päť členských výstav a dve celoštátne.
Slávnostné otvorenie 4. členskej výstavy sa uskutočnilo 6. apríla 1930 o 10. hodine za prítomnosti miestopredsedu organizácie YMCA Ing. Vyšatu – banským radcom. Bratislavskej verejnosti sa v Modrom salóniku YMCA predstavilo 8 autorov so 77 fotografiami a 30 autochrómami.[7]
5. členská výstava sa uskutočnila o dva roky neskôr (8. – 16. 5.1932). V modrom salóniku vystavovalo 12 autorov 94 fotografií. Porota mala k dispozícii štyri vecné ceny. Prvá cena bol fotografický aparát “Dolly”, sponzorský dar od firmy Frídl. Obchodník spolupracoval s klubom tým spôsobom, že všetkým členom Fotozdruženia YMCA umožnil nakupovať v jeho obchode s 10% zľavou. Ocenení boli J. Horák, J. Urban, B. Matejka, F. Kráľ. Pozornosť si zasluhuje fotografia od Jaroslava Horáka, ktorý sa prezentoval moderným zátiším tenisovej rakety v duchu novej vecnosti. Avantgardne poňaté zátišie tenisovej rakety s loptičkou malo typickú diagonálnu kompozíciu, ktorú vyvažovali expresívne vrhnuté ostré tiene. Väčšina fotografií bola tónovaná na matnom papieri. Výstavu obohatil spôsob hodnotenia. Predseda Ing. M. Jurkovič oboznámil prítomných s výsledkami a ambíciami klubu do budúcnosti. V závere svojej reči vyzval všetkých hostí, aby sa zúčastnili ľudového hlasovania, čo prakticky znamenalo, že hostia sami vyberú najlepšie fotografie, ktoré budú ocenené. Tento spôsob hodnotenia fotografií sa stal v neskorších rokoch tradíciou Fotozdruženia YMCA, čo väčšina dobových odborných kritikov označila za nedôstojné a neprípustné.[8]
Aktivity po 5. členskej výstave, kulminujú v roku 1934 dvomi významnými podujatiami. Je to celoštátny zjazd Zväzu československých klubov fotografov amatérov, zvolaný iniciatívou Fotozdruženia YMCA do Bratislavy a pri jeho príležitosti plánovaná 1. Krajinská výstava. Z kľúčových členov prichádzajú v tom roku do Fotozdruženia Štefan Chmulík a Jozef Cincík.
Meritórnym výstupom v medziobdobí Krajinskej výstavy (1934) a výstavy Slovensko vo fotografii (1938) sa stala, 6. a 7. členská výstava. Prvú z nich (6. – 20. 10.1935) tvoril prísny selektívny výber prác, ktorý predstavoval prehľad členskej tvorby za posledný rok. Tradične zo strany dobových periodík a verejnosti bol o výstavu značný záujem. Vystavených bolo v modrom salóniku 94 fotografií od 36 autorov. Verejnosť pozitívne ocenila technickú brilantnosť fotografií, žánrovú pestrosť a obsahovú kvalitu. Výstavu reprezentovalo množstvo moderných kompozícií, zátiší, plôch, štruktúr a architektúry.[9]
Paralelne so 6. členskou výstavou Fotozdruženia YMCA, prebiehala i 7. členská výstava spolku “Naturfreunde” a sekcie “Socio-fota“. Neplánovane tak ponúkli slovenskej verejnosti komparáciu rôznych prístupov zobrazovania reality.[10]
Nad koncepciou 7. členskej výstavy sa začalo uvažovať na jar v roku 1936. Na zasadnutí výboru z 12.5.1936 bol odsúhlasený termín výstavy na október a po skúsenostiach z predchádzajúcej výstavy sa odhlasoval i najmenší prípustný formát výstavných diel 24×30 cm. Výbor vyzval všetkých členov, aby sa programovo venovali zobrazovaniu slovenských motívov. 6.10.1936 sa v Modrom salóniku YMCA konalo posledné stretnutie komisie, ktorá uskutočnila definitívny výber diel. Každý člen obdržal v zmysle ustanovenia 5 lístkov, ktoré musel predať a určitý počet plagátov za účelom propagácie výstavy.
Slávnostné otvorenie výstavy sa konalo 11.10. 1936 o 19:00 hodine v Modrom salóniku, za účasti Ing. Zemánka predsedu správneho výboru YMCA. Za Fotozdruženie prehovoril jeho predseda Ing. M. Jurkovič. Vernisáž bola filmovaná novo založenou sekciou kinoamatérov Fotozdruženia YMCA. Každý návštevník sa mohol okrem výstavy zúčastniť na pravidelných filmových večeroch kinoamatérskeho klubu. Novinkou výstavy bola okrem kinoamatérskych premietaní, ukážka farebných diapozitívov, vytvorených na autochromatických doskách firmy Lumiéro a Agfa.
7. členská výstava zaznamenala ústup vystavovaných fotografií prezentujúcich len avantgardný názor. Po výzve predstaviť na výstave viac slovenských motívov, sa u väčšiny členov prejavila zodpovednosť dodržať túto výzvu. Prebiehajúci vnútorný dialóg a otázky estetiky a formy zobrazovania a čistoty slovenského motívu sa naplno prejavili v koncepcii jubilejnej výstavy – „Slovensko vo fotografii.“ [11]
Výstava sa stala druhým najväčším podujatím Fotozdruženia YMCA po úspešnej “Krajinskej výstave” v roku 1934. Signifikantnou sa stala pre obdobie, v ktorom sa výstava uskutočnila – rok 1938. Spomínané obdobie predstavovalo kulminujúci stav mentálnej a tvorivej zrelosti všetkých vedúcich osobností fotoamatérskeho hnutia, predovšetkým Fotozdruženia YMCA. Toto celoštátne podujatie do značnej miery predurčilo a anticipovalo jeden z najdôležitejších programov, nielen ideového zamerania fotoamatérskeho hnutia 40. rokov, ale oficiálnej kultúrnej politiky a propagandy počas prvej Slovenskej republiky.
V koncepcii a programe výstavy sa stále viac prejavujú prítomná a narastajúca politická neistota, stále jasnejšie kontúry nacizmu v Európe a narastajúce vnútorné rozpory v Československu smerujúce k rozbitiu štátu. Ako nepríjemné prekvapenie sa v dobovej tlači charakterizovalo minimálne zastúpenie klubov fotoamatérov z Čiech a Moravy. Jubilejnej výstavy „Slovensko vo fotografii“ sa zúčastnil len jediný fotoklub z Čiech a dva z Moravy.
Dňa 9.2.1938 o 20:00 hodine sa uskutočnil v modrom salóniku YMCY “diskusný večer” v snahe doriešiť problémy jubilejnej výstavy a taktiež podať pomocnú ruku i neorganizovaným fotoamatérom. Na stretnutí sa okrem výstavy „Slovensko vo fotografii“ referovalo o výsledkoch prác poslaných do USA (december 1937) na salón V Des Moises. Dôležité bolo zabezpečenie účasti všetkých troch bratislavských fotoklubov – Petzval-klubu, Naturfreunde a SZKFA. Komisia pod vedením Ing. M. Jurkoviča, odporučila vybrať do užšieho výberu 300 fotografií z celkového počtu diel. Jednu tretinu tvorili fotografie so starej a novej Bratislavy. Na výstavu sa vybralo 180 fotografií od 55 autorov, v sekcii Slovensko 120 diel, v sekcii Bratislava 60 diel. Fotografie sa sústreďovali u tajomníka V. Malíka. K výstave bol vytlačený propagačný materiál navrhnutý architektom Bosmanom. Fotografie sa prijímali do10.4.1938, každý účastník výstavy musel zaplatiť výstavný poplatok 15 Kč.
Výstava sa uskutočnila v dňoch 1. – 15. 5.1938 v Poľnohospodárskom múzeu (SNM). Patronát nad výstavou zobral protektorát Rady mesta Bratislavy a Zväz čs. klubov fotografov – amatérov v Prahe. Vstupné na výstavu bolo 2 Kč, vojaci a študenti 1 Kč. Okrem bratislavských fotoamatérov mali zastúpenie na výstave kluby a autori z celého Slovenska – Bardejov, Fiľakovo, Nový Smokovec, Piešťany, Ružomberok, Tatranská Lomnica, Trenčín a Žilina.
Slávnostná vernisáž vyznela veľmi graciózne. Konala sa v strednej, najväčšej sále z troch, v ktorých bola výstava inštalovaná. Okrem pozvaných hostí a zúčastnených zástupcov všetkých troch klubov z Bratislavy, boli prítomní i zástupcovia armády. Úvodné slovo predniesol Ing. M. Jurkovič na tému amatérska fotografia na Slovensku. V kontexte príhovoru jasne zaznel moment a rozmer bilancie celého uplynulého obdobia činnosti klubu YMCA a jeho výsledkov. Po ňom starosta Zväzu československých klubov fotoamatérov L. Jičínsky výstavu otvoril a ako posledný sa prihovoril riaditeľ organizácie YMCA Ing. Zemánek. Po Bratislave bola výstava reinštalovaná v Klube fotografov amatérov v Uherskom Hradišti. Jubilejnú výstavu si vyžiadala aj cudzinecká rada pre cestovný ruch v Žiline, riaditeľstvo tatranských kúpeľov pre Tatranskú Lomnicu a YMCA v Banskej Bystrici.[12]
Otvorenosť Fotozdruženia YMCA pre nové možnosti v oblasti filmovej techniky a tvorby viedlo k založeniu sekcie kinematografie. Hlavne zásluhou V. Malíka, Dr. V. Ptáka, Š. Chmulíka, M. Dohnányho sa v októbri v roku 1936 utvorila kinoamatérska sekcia /asi desať členov/. V rozpätí troch týždňov paralelne so 7. členskou výstavou zorganizovala mladá sekcia šesť propagačných predstavení krátkych filmov 8 mm a 9,1/2 mm. Premietalo sa v prednáškovej sále budovy YMCA na II. Poschodí. Jednotlivé prezentácie trvali približne 2 hodiny. Premietalo sa na plochu 150×200 cm – na tú dobu veľká plocha – čo plénum patrične ohodnotilo a obdivovalo. S uznaním sa hovorilo aj o technickej kvalite filmov, obsahovej stránke premietaných scén. Predstavenia často končili emotívnou diskusiou a nadšenými debatami, ktoré vyburcovali divákov k uznanlivému potlesku. Za najpôsobivejší film počas trojtýždňového maratónu bol navrhnutý film “Cesta do Nórska”, od autora Stibora z Bratislavy. Film trval 40 minút.
Po sľubných začiatkoch, ktoré vyvolali nadšenie mnohých fotoamatérov, muselo Fotozdruženie urýchlene riešiť vnútornú organizačnú štruktúru klubových stretnutí, kalendár fotografických a kinoamatérskych kurzov, členské poplatky a nákup prístrojov. Pravidelné stretnutia sa zatiaľ konali každý piatok. Pre tých členov, ktorí nedisponovali svojimi vlastnými prístrojmi mal klub pripravené dve kamery 8 a 9,1/2 mm. Týždenné zapožičanie stálo 10 Kč. Okrem viacerých potrebných zariadení sa dokúpil i najkvalitnejší dobový projekčný prístroj Kodak pre 8 mm. Členské bolo stanovené na 60 Kč ročne, plus 20 Kč zápisné. Synchronizáciu aktivít sekcie kinoamatérov so súčinnosťou Fotozdruženia, zvolenie zástupcu kinoamatérov v klubovom výbore sa uskutočnilo na riadnom valnom zhromaždení Fotozdruženia YMCA 27.1.1937. Začiatkom mája 1937 mala sekcia 30 členov. Na zhromaždení sa dohodlo, že stretnutia kinoamatérov a fotoamatérov budú spoločné. Prvé v mesiaci boli zamerané na fotografiu, druhé spojené s premietaním filmov vstúpili do histórie ako “Večery najnovších filmov našich kinoamatérov YMCA.” [13]
Obdobie sa zapísalo do dejín slovenského amatérskeho filmu i ďalšou udalosťou. 10.11.1938 otvoril profesor K. Plicka na Škole umeleckých remesiel v Bratislave na Vazovovej ulici pravidelné večery školy filmovania. M. Dohnány a V. Malík ihneď kontaktovali profesora K. Plicku s požiadavkou o spoluprácu. Po vzájomnej dohode začali od marca 1938 v budove YMCA pod vedením profesora K. Plicku prebiehať pravidelné diskusné večery. Konali sa vždy druhý štvrtok v mesiaci a ich náplňou bola vecná kritická a analýza filmov vytvorených kinoamatérmi YMCA. Samozrejmosťou bol voľný vstup a účasť verejnosti.[14]
Odkaz Jubilejnej výstavy “Slovensko vo fotografii”, sa stal pre členov Fotozdruženia YMCA z hľadiska jej časového uskutočnenia /1938/ prirodzeným vyvrcholením. Fotoklub pred rokom 1938 disponoval stabilnou a mnohopočetnou členskou základňou, finančne aj organizačne si udržiaval vedúcu pozíciu v určovaní a organizovaní fotoamatérstva na Slovensku.[15]
Z hľadiska predpokladaných spoločensko – politických zmien v Československu v priebehu rokov 1938 – 1939, znamenali vývoj a situácia pre Fotozdruženie YMCA faktické ukončenie aktivít pod značkou organizácie YMCA.[16]
Novým predsedom Fotozdruženia YMCA (Fotoskupiny KSTL – Klubov slovenských turistov a lyžiarov) a neskoršie aj Fotozboru KSTL sa stal po odchode Ing. M. Jurkoviča (1941) Viliam Malík. Politické zmeny a transformácia slovenských fotoamatérov pod značku KSTL, neprerušili v zásadnej miere činnosť Fotozdruženia YMCA (Fotoskupina KSTL) a snahu zjednocovať slovenských fotoamatérov. Veľká a nenahraditeľná strata pre bývalé Fotozdruženie YMCA bol tragický odchod M. Dohnányho, ktorý zahynul pri bombardovaní Bratislavy v roku 1944. Posledné zasadnutie Fotozboru KSTL pred oslobodením a obnovením ČSR sa uskutočnilo 6.5.1944 v Trenčianskych Tepliciach. Prítomní boli zástupcovia fotoamatérov z desiatich sekcií KSTL. Náčelník Fotozboru KSTL V. Malík v krátkosti konštatoval alarmujúcu finančnú situáciu a zadlženosť.
Po obnovení Československa sa v dňoch 30. a 31.marca 1946 konalo valné zhromaždenie v Prahe o vstupe Fotozboru KSTL so všetkými fotoskupinami na Slovensku do Zväzu čs. klubov fotografov – amatérov so sídlom v Prahe. Bolo stanovené, že Fotozbor KSTL v Bratislave zostáva i naďalej v činnosti na území Slovenska a jeho úlohou je organizovať fotografov – amatérov na Slovensku. Za podpredsedu zväzu zvolili náčelníka Fotozboru KSTL Viliama Malíka, ktorého zvolili aj za člena redakčnej rady zväzového časopisu Československá fotografie. V roku 1951 po ťažkom úraze sa úplne vzdáva organizačnej činnosti a definitívne odchádza z Bratislavy i predseda Fotozboru KSTL (Fotozdruženie YMCA) Viliam Malík. K tejto zlej situácii sa pridávajú i veľké materiálne straty. Skaze neunikla budova YMCA /USAK/. Tú určitý čas po vojne využívala armáda, ktorá po opustení a uvoľnení priestorov zanechala budovu v dezolátnom stave. Priestory ateliéru, fotografické prístroje i tmavá komora boli totálne zničené. Pomerne objemná fotografická knižnica a rozsiahly archív Fotozdruženia YMCA a neskoršie Fotozboru KSTL sa pri prechode frontu zničili. Znehodnotené zvyšky archívu sa postupne zlikvidovali, keď ich bez ochrany preniesli a uskladnili v priestoroch bratislavského hradu, ktorým v tom čase disponovala pohraničná stráž. Do roku 1953 sa tieto cenné dokumenty zlikvidovali ako technický papierový odpad.
Oficiálne bol Fotozbor KSTL zrušený v roku 1951. Poslední funkcionári a členovia bývalého Fotozdruženia YMCA, ktorí oficiálne v roku 1951 ukončili činnosť Fotozboru KSTL, boli jeho tajomník Maleček a tajomník Fotoskupiny KSTL Ján Hronský.
OBRAZOVÁ PRÍLOHA TU.
© Jozef Sedlák 2013
(článok neprešiel jazykovou úpravou)
- Zdroj: Sedlák Jozef, Združenie fotoamatérov YMCA a KSTL v Bratislave, Praha, 1984. Akademie múzických umění v Praze. Katedra fotografie
- Použité fotografie: archív autora – reprodukcie z diplomovej práce. Úvodná fotka: Miloš Dohnány, YMCA v Bratislave, 1936 – 37
doc. Mgr. Art. Jozef Sedlák – vedúci ateliéru komunikácie v médiu fotografie na Katedre umeleckej komunikácie FMK UCM, Trnava a pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení, Katedra fotografie a nových médií, Bratislava. Dlhé obdobie fotografoval sociálny dokument, mentálne a telesne postihnutých ľudí, ktorí boli počas bývalého režimu diskriminovaní a skrytí v ústavoch. Paralelne sa venoval aj inscenovanej figuratívnej fotografii, neskôr konceptuálnej fotografii zameranej na médium fotografie. Jedným z konceptuálnych projektov jeLatencia, (Pocta fotografii ako procesnému umeniu) z rokov 2008 – 2009 alebo Dečky starej mamy (2005 – 2006), súbor farebných portrétov starej mamy a vnučky. Na telá a tváre týchto príbuzných premieta denným svetlom reálne dečky, ktoré sú symbolom rodinnej tradície. Obsahom projektu Výber z tvorby, (Pocta tmavej komore) z rokov 2001 – 2008 sú expozičné skúšky vytvorené pri zväčšovaní autorovej tvorby. Ide o akúsi „hru na alternatívnu voľnú tvorbu“. Pohľadnice z New York City (2001 – 2011) reprezentujú bežný dokument z mesta New York, ktorý vznikol tri mesiace pred útokom na „dvojičky“, inštalácia už len latentnú realitu pokoja, radosti a hry na bezpečnosť. Latentný obraz je tvorený presvetľovaním veľkoplošných negatívov otváraním objektu. O demokracii svetla… o literatúre svetla… I. II. (1988 – 2012) je inštaláciou čiernobielych fotografií vytvorených pred rokom 1989. Analógové fotografie sú ideovým a technologickým podkladom pre nový program digitálnych tlačí na plátno. Medzi Sedlákove kľúčové dokumentárne cykly patrí dlhodobý projekt Oslavy(1982 – 2013), ktorý vzniká v závislosti od príležitostí už od obdobia totality 80-tych rokov. Každá zachytená udalosť predstavuje úzku komunitu anonymných postáv spätých momentálnym osudom – chvíľou, ktorá je podstatná a neopakovateľná. Jozef Sedlák vystavoval v Japonsku, Švédsku, Taliansku alebo vo Veľkej Británii.
sedlak.jozef@post.sk, www.sedlakjozef.com
[1] Aktivity organizácie YMCA na Slovensku súvisia s príchodom amerických administrátorov spolu s československými légiami po roku 1918. V marci 1920 prišiel do Bratislavy osobitný zástupca YMCA R.L.Dilley s poverením zistiť potreby a zabezpečiť rozvoj YMCA na Slovensku. Jednou z mnohých aktivít bolo postavenie reprezentatívnej budovy v Bratislave. Základný kameň bol slávnostné položený 8. aug.1920. Novostavba – ústredňa, bola slávnostne otvorená o tri roky, 8.- 10. decembra 1923, pri príležitosti 3. zjazdu YMCA v Československu. Neskôr v rokoch 1926-1927 boli svojpomocne k budove pristavané telocvičňa, nové klubové miestnosti a slobodáreň. Pod vyspelou organizačnou schopnosťou Jána Pacanovského, dosiahla v druhej polovici 30-tych rokov finančnú nezávislosť a výkonnú samostatnosť.
Projekciu činnosti YMCA a program v ktorom boli zahrnuté aj aktivity Fotozdruženia nám najlepšie približujú úryvky z jej stanov: “Organizácia je nepolitická a nekonfesijná; jej úlohou a cieľom je prakticky vykonávať harmonickú výchovu človeka pre etické, intelektuálne obrodenie tela i duše, vychovávať tak zároveň k dobrému a štátotvornému občianstvu, k vzájomnej lojalite a tak napomáhať mládeži a sociálne slabým všestrannou praktickou sociálnou činnosťou”. Povinnosťou členov bola mravná prevýchova a zdokonalenie seba samého, nezištným a nesebeckým slúžením blížnym, národu a ľudstvu po stránke mravnej, vzdelávacej a telovýchovnej”. YMCA v Bratislave mala svoje vlastné kino, pravidelne realizovala množstvo edukatívnych prednášok pre širokú verejnosť. Záslužná bola hlavne jej sociálna činnosť. Poskytovala lacný nocľah mladým ľuďom, zriaďovala slobodárne, bezplatné nocľahárne a útulky pre sociálne slabú, alebo študujúcu mládež. Prevádzkovala jedálne s podávaním nealkoholických nápojov a jedla a to hlavne v zime a za režijnú cenu. Napríklad za rok 1935 vydala bez finančného nároku nezamestnaným do 6000 jedál v hodnote 22 000 Kčs. Bolo samozrejmosťou, že v budove YMCA sa nesmelo fajčiť, nesmel sa predávať alkohol, taktiež do budovy nemal prístup nikto, kto nebol členom združenia. Dovoľoval sa však prístup napríklad manželke, manželovi, bratovi, priateľovi člena. Organizácia YMCA explicitne zdôrazňovala rozmer volunterizmu.
[2] Ing. Miloš Jurkovič sa prisťahoval do Bratislavy v roku 1924. Ako mladý absolvent ekonomickej univerzity v Prahe sa zamestnal na Výskumnom poľnohospodárskom ústave v Bratislave. Využil možnosť lacného ubytovania v sociálnom programe YMCA. Na slobodárni spoznal prvých potencionálnych záujemcov o fotografiu. Ako spomínal, boli to poväčšine zamestnanci organizácie YMCA, ktorí od výstavby centrály v roku 1923 predstavovali dobrovoľníkov, ktorých spájalo nadšenie pre fotografiu. Jozef Urban – zástupca riaditeľa YMCA, Jozef Svozil, František Popelka, H. Stoch, Ing. J. Uher, Bohuslav Matejka spolu s Ing. Milošom Jurkovičom tvorili jadro prvých stretnutí, kde sa zvažovala možnosť založenia Združenia fotoamatérov YMCA, ktoré prakticky už od 1924 roku riadne fungovalo.
[3] Viliam Malík v osobných rozhovoroch z roku 1983, 1984 o histórii Fotozdruženia YMCA potvrdil ľavicové zmýšľanie viacerých členov fotoklubu. Počas vojnového Slovenského štátu mu neunikla ani samotná kresťanská pôda organizácie YMCA. Pod jej strechou sa v rozpätí rokov 1939 až 1945 organizovalo lokálne odbojové hnutie. Aktívni boli hlavne V. Malík, M. Dohnány, Stráňaiová, Hronský, Dr. Behárka, Medek. Tak isto potvrdil veľmi dobré rodinné a priateľské vzťahy. Ing. M. Jurkovič a J.Jurkovič boli bratia. Napríklad Viliam Malík bol krstným otcom dcéry M.Dohnányho. Spomenúť treba aj priateľstvo s Jozefom Cincíkom, ktorý bol oficiálnym fotografom STK a kryl politické aktivity V. Malíka.
[4] V rozpätí rokov 1926 – 1927 sa zúčastnil M. Jurkovič študijného pobytu v odbore múzejníctva v Prahe. Z iných materiálov vyplýva, že Jozef Svozil bol najmenej dva roky predsedom fotozdruženia YMCA. Do úvahy pripadá jedine obdobie od nástupu Ing. M. Jurkoviča na študijný pobyt (1926-1927) až po rok 1929, kedy znovu máme spoľahlivé informácie o Jurkovičovom opätovnom zvolení za predsedu združenia, ktoré počnúc týmto rokom vykonával až do roku 1941.Obdobie predsedníctva Jozefa Svozila je zatiaľ neprebádané a nemáme do dnešných dní žiadne konkrétnejšie informácie o činnosti klubu. Taktiež nemáme materiálne doložené presné informácie, či sa uskutočnili počas tohto obdobia členské výstavy. Konkrétne a dôveryhodné informácie o činnosti fotoklubu máme až po príchode Ing. M. Jurkoviča z Prahy a opätovnom zvolení za predsedu združenia. Fotozdruženie počas týchto rokov zaznamenalo vzrastajúci počet členov /okolo 30/, z čoho predpokladáme, že aspoň jedna výstava z dvoch, o ktorých nemáme žiadne správy, alebo aj obidve 2. a 3. členská výstava sa uskutočnili v rozpätí rokov 1927 a 1929. O štvrtej členskej výstave máme spoľahlivé informácie, že sa konala v roku 1930.
[5] V správe organizácie YMCA z roku 1932 poslanej policajnému riaditeľstvu v Bratislave môžeme čítať, že okolo roku 1931 malo Združenie fotoamatérov YMCA už 60 členov. V správe z roku 1935 je evidovaných už 120 členov. Dôkazom toho sú aj informácie z centrálnej rubriky SČSKFA (Svaz československých foto-amatérov) vo Fotografickom Obzore, v správe o činnosti klubov za rok 1930, 1931, 1932 o dynamickom náraste členskej základne fotoamatérov a fotoklubov.
[6] Škola umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave (1928 – 1939) vznikla z iniciatívy pedagóga Josefa Vydru v roku 1928 s podporou Obchodnej a priemyselnej komory. V medzivojnovom období patrila k najprogresívnejším vzdelávacích inštitúciám pre oblasť úžitkových výtvarných disciplín v Európe. Usilovala sa však do modernej tvorby integrovať aj živé tradície domácich ľudových remesiel. Základy fotografického oddelenia siahajú do 30. rokov, kedy v názorovej orientácii na program Bauhausu pôsobili na vtedajšej ŠUR v Bratislave osobnosti slovenskej a českej umeleckej avantgardy ako Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba, Karel Plicka, prednášky na nej mali L. Moholy-Nagy, J. Tschichold, H. Meyer a ďalší.
[7] M. Dohnány píše v časopise Vesna: “…výstava priniesla ešte mnoho náladoviek, obrazov urobených v staršom duchu, dľa starého vkusu a zákona, dľa ktorého nesmie byť prírodný snímok rušený ani žiadnym ľudským výtvorom, napríklad stavbou ani technickým dielom, ani človekom samotným. Dnes sa naopak fotografuje v prvom rade život a zvlášť rušný život človeka, Človeka v pohybe v práci, zrastený s jeho okolím. To je „prírodný“ snímok dneška.” Šiestim autorom udelila porota čestné uznanie. Porotu zaujali Uher – Portrétna štúdia, J. Urban „Západ na Dunaji”, J. Horák – “Na jar”, Ing. M. Jurkovič “Kuriatko”, B. Matejka – “Malá čitateľka”, Čížkovský – “Na Dyji”. Obsahovým postojom tvorila akýsi epilóg tradičnej estetiky a vnímania fotografickej tvorby.
[8] M. Dohnány: “Výstava sama ukázala, ako málo bolo Slovensko dotknuté moderným fotografickým prístrojom. A práve táto nedotknutosť by mala zvábiť našich amatérov, ktorých je na Slovensku dosť a dosť, do našich krásnych lesov, rázovitých dedín, do vysokých hôr, aby sa nazbieralo nového obrázkového bohatstva nielen pre 6. členskú výstavu, ktorej by sa malo zúčastniť viac Slovákov, ale aj pre iné výstavy a pre naše obrázkové časopisy. Len dobrý umelecký záber vie v dnešnej fotograficky vyspelej dobe urobiť dobrú propagandu”.
[9] Po slávnostnom otvorení sa uskutočnilo tradičné ľudové hlasovanie. Prvú cenu, zlatú medailu si odniesol F. Kráľ za fotografiu “Pri práci”, druhú cena si odniesol M. Strážnický za fotografiu “Portrét” dámy v klobúku /obr. 52/, tretiu cenu získal Kornel Olejník za fotografiu “Na lešení”, štvrtá cena bola udelená Jozefovi Dušekovi.
[10] Zaujímavú recenziu priniesol Ľudový denník v tej dobe krajne ľavicové noviny: “Predom poznamenávame, že nemôžeme túto zbierku fotografií posúdiť z toho stanoviska, ako výstavu Socio-fota. Tam išlo o snahy robotníckej fotografie, tu vidíme honbu za motívmi dobre situovaného človeka, ktorý prípadne vie zbadať za malebnou formou i človeka, ba niekedy snáď i robotníka. Je to séria fotografií dobrej úrovne, je to zbierka pečlivej práce, kus smejúceho sa sveta. Fotografie sú čisté, čiastočne i dobre pojaté a vo svojom obsahu zaujímavé, ale nikdy nie tak dobré, že by sme mohli byť presvedčení, že by obstáli i inde vo veľkom meste mimo Bratislavy. Cítiť tu rozkol, rozkol medzi podaním a vôľou, čiastočne vycítiť, že fotografista rád zamení zaujímavosť svojho motívu za dobrý výstrih”.
[11] Paradoxne sám hlavný predstaviteľ fotozdruženia YMCA Viliam Malík v osobnom rozhovore z roku 1983, 1984 ironicky konštatoval, že moderná fotografia novej vecnosti bolo panské huncútstvo, ktoré prišlo zo západu, ktorému sme podľahli a s ktorým sme sa len pohrávali.
[12] Všeobecne výstava vzbudila pomerne veľkú spoločenskú odozvu. Dokazuje to štatistika počtu návštevníkov, ktorý presiahol číslo 2000. Kladné recenzie priniesli Lidové Noviny, České slovo, Azet, Zem, Národnie Noviny, Slovenský denník, Orenibote a Pressburger Zeitung. Jedinú nepriaznivú kritiku napísal Magyar Ujság. Zaujímavý recenzný článok priniesol Fotografický Obzor od starostu L. Jičínskeho. Ocenené práce sa v podstate zhodovali s hodnoteniami recenzných článkov. Z nemeckých autorov zapôsobili najviac J. Aldor, R. Drechsler, Dr. Mitterhauser a Mg. K. Ulreich. Za vystavené kolekcie dostali čestné uznanie od SČSFKA M. Dohnaný, Š. Chmulík, J. Jurkovič, V. Malík a F. Kráľ. Rada mesta udelila za najlepšie fotografie z Bratislavy medailu mesta Bratislavy Josefovi Mikulkovi z Olomouca, pamätnú knihu mesta Bratislavy dostal Ferdinand Litoměrický z Petzval-klubu a Štefan Dušek z Fotozdruženia YMCA.
[13] Za prítomnosti 47 členov bola zvolená nová kandidátka: predseda Ing. M. Jurkovič, podpredseda J. Horák, tajomník a správca inventáru V. Malík, pokladník a knihovník A. Čížkovský, matrikár J. Dušek, vedúci kurzov M. Dohnány, zapisovateľ Jozef Krus, mapár F. Kráľ. Členovia výboru boli František Jurák, Mojmír Strážnický, zástupcovia kinoodboru dr. Vladimír Pták a J. Kopal.
[14] Štruktúru a tematické zameranie filmov nám približujú rubriky v internom časopise Organizácie YMCA. Napríklad 21.V.1937 sa od 8. hod. večer v ateliéri klubu premietli filmy V. Malíka – Promócia pána prezidenta, Zahájenie trate Púchov – Lideč, Dr. Pták premietol film – Zima v Alpách, J. Kopal -Francúzska riviéra a Stibor – Výlet na Devín. Na ďalšom stretnutí 18.VI. 1937 premietali filmy: Stibor – 1. a 2. Máj, J. Dušek – Reportáž z cesty po Itálii, Havránek – Jadran a Smrečany, V. Malík – Na božie telo a Dr. Pták – Farebný film. 22.X.1937 sa konal ďalší významný večer, okrem starších filmov sa premietal film V. Malíka – Odhalenie Hviezdoslavovho pomníka, Bláhove oslavy v Skalici, film P. Freistadta – Autom po Itálii, J.Kopala – Z dovolenky a film J.Stibora – Itália I. diel. Pokračovanie bolo 19.XI.1937 o 20.00 hod. filmy premietli Stibor – Itália II. diel, Š. Chmulík – Potulky po Slovensku, J. Kopala – Masarykov okruh. Ako bonus a spestrenie večera sa na záver programu premietli kreslené grotesky. 25.11.1938 o 20. hod. sa v prednáškovej sále budovy YMCA na druhom poschodí premietal mediálne známy film V. Malíka „Deň v tábore YMCA V Malých Karpatoch“.
[15] Dobové štatistiky z roku 1935 nás informujú, že v Čechách bolo vo Zväze čs. klubov foto-amatérov združených vyše 100 klubov so 4000 členmi, na Slovensku to bolo len 5 klubov; v Bratislave Fotozdruženie YMCA a Čs. klub foto-amatérov, ďalej v Košiciach, Bardejove a v Žiline, spolu s 250 členmi, a z toho bratislavská YMCA mala okolo 120 členov.
[16] Počas obdobia Slovenského štátu sa organizácia YMCA štátnym výnosom premenovala na USAK /Ústav pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť/. Majetok YMCA bol po roku 1938 úplne vypustený spod americkej správy. Organizácia podstatne nezmenená pretrvala až do povojnového obdobia, kedy násilne zanikla nástupom komunistického Československa.
