Budova YMCA v Bratislave a šport

Oblasť telovýchovy a športu ako jedna zo základných pôsobností YMCA, ktorú združenie presadzovalo a chápalo ako súčasť harmonickej výchovy spoločnosti, v nej mala svoje dôležité postavenie od začiatku. Do roku 1921 prebiehali telovýchovné a športové začiatky v areáloch vojenských domovov, ktorých bolo na Slovensku dvadsať, postupne, po prechode YMCA medzi civilné obyvateľstvo, sa športové aktivity stupňovali, nadobúdali viacrozmerný obsah i popularitu. Zaslúžila sa o to najmä Akademická YMCA, založená v Bratislave  29. 3. 1922, ktorá presadzovala šport vo svojom programe veľmi progresívnym spôsobom. Figurovalo v ňom viacero športových oddielov: atletický, pästiarsky, šermiarsky, futbalový, volejbalový a basketbalový a najmä posledné dva sa stali o niečo neskôr v YMCA dominantnými.

Akademická YMCA, ktorej športové pôsobenie dosahovalo vrchol v rokoch 1922 – 1924, má značné zásluhy na vybudovaní ihrísk v Medickej záhrade, kde si na svoje prišli početné priekopnícke skupiny vyznávačov tenisu, volejbalu a basketbalu. Pokúšali sa získať aj povolenie na vybudovanie atletickej dráhy v jej priestoroch. Pästiari a šermiari sa stretávali najprv v ústrednej budove YMCA na Lorencovej ulici, atléti a futbalisti sa presunuli do Petržalky na ihrisko I.ČsŠK. Akademická YMCA si prenajímala hodiny v Grösslingu a organizovala plavecký výcvik. Po roku 1924 prešla väčšina členskej základne športovcov z Akademickej YMCA do Slovenského športového klubu Univerzita (SŠKU) a v roku 1928 do novozaloženého Vysokoškolského športu Bratislava (VŠB).

1

OBR. 1: Budova YMCA

Silný vplyv a nové možnosti telovýchovného a športového života znamenalo otvorenie novej budovy YMCA v Bratislave v decembri 1923. Samozrejme, najmarkantnejší pokrok nastal až po otvorení prístavby YMCA na Valoch v roku 1927, pretože  na svoje si prišli okrem tých, ktorí sa potešili novým klubovým miestnostiam i rozšíreným kapacitám slobodárne, predovšetkým športovci. Tí boli nadšení novootvorenou telocvičňou, ktorá sa v tú chvíľu pre nich stala všetkým. Pravdou však je, že športové aktivity v budove YMCA prebiehali ešte v časoch, keď telocvičňa nestála, prakticky hneď po otvorení budovy koncom roka 1923. Do činenia s budovou YMCA mali vlastne všetci športovci, nielen tí, ktorí využívali na svoju činnosť jej útroby či okolie, pretože išlo o ústredňu združenia, kde sa ako jeho členovia stretávali.

Atletika sa stala ymkárskym športom ešte v časoch vojenských domovov, najznámejším podujatím atlétov bratislavskej YMCA bol beh Lamač – Bratislava, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v roku 1922, no populárne bývali aj preteky okolo budovy YMCA jednotlivcov i štafiet od roka 1925. Typickým príkladom športu, ktorý sa praktizoval v budove YMCA, vlastne hneď po jej otvorení, bol stolný tenis, ktorý volali v tom čase pingpong alebo tabletennis. Zvukomalebné údery celuloidovej loptičky o drevené rakety a stoly v podaní chlapčenských skupín sa ozývali v útrobách budovy, kde boli klubovne, od roku 1924. Bratislavská YMCA sa stala organizátorom mnohých turnajov, tradične napríklad majstrovstiev Bratislavy i západného Slovenska či ďalších podujatí celoslovenského , ale aj medzinárodného charakteru. Prvým významným medzinárodným turnajom v hre s celuloidovou loptičkou na našom území, ktorý si usporiadateľsky zobrala pod krídla bratislavská YMCA v decembri 1927, boli majstrovstvá Slovenska s bohatou zahraničnou účasťou. Záujem zahraničných hráčov prekvapil aj organizátorov. Okrem českých účastníkov pricestovali aj špičkoví rakúski a maďarskí stolní tenisti, a to najlepšie ponúkli aj domáce kluby. Najjagavejším  lákadlom bola aktuálna majsterka sveta Maďarka Mednyanszká, ktorá napokon v Bratislave aj zvíťazila. Mužským víťazom dvojhry sa stal Rakúšan Thum. Prvými domácimi priekopníkmi za majstrovskými stolmi šampionátu boli vtedy v budove YMCA stolní tenisti domácej YMCA Bratislava Adelsberger, Kott a Morávek a hráči konkurenčného bratislavského klubu PTE Barbier, Kordík a Sztankay, teda to najlepšie, čím Bratislava disponovala.

2

OBR. 2: Stolní tenisti YMCA Bratislava a YMCA Banská Bystrica pred budovou YMCA v roku 1932

Súperi z dvoch najúspešnejších bratislavských klubov, YMCA a PTE, sa dobre poznali, veď ešte vo februári 1927 sa stretli na majstrovstvách YMCA. Vo dvojhre zvíťazil vtedy Sztankay pred oddielovým kolegom z PTE Barbierom a Gerthoferom z YMCA. Hráči PTE Kovács a Stankay ovládli aj štvorhru, keď porazili domácu dvojicu YMCA Adelsberger, Morávek 30 : 16 a 30 : 23. Bolo to ešte v ére, keď sa jednotlivé sety hrali do tridsať. O tom, že sa bude hrať iba do dvadsaťjeden rozhodla ITTF až v roku 1928. Pre úplnosť, medzi účastníkmi druhej výkonnostnej triedy získal prvenstvo dorastenec YMCA Čech pred kolegom Blaasom. Tak zneli prvé mená pionierov bratislavského pingpongu. Zvlášť úspešný bol Karol Morávek, ktorý začínal v YMCA v roku 1924, po štyroch rokoch prestúpil do konkurenčného PTE a po troch sezónach do ŠK Bratislava, kde hrával do roku 1939. Morávek bol slovenskou hráčskou jednotkou v rokoch 1926 až 1936, v rokoch 1930 až 1933 reprezentoval ČSR na významných medzinárodných fórach, pričom svoj najväčší úspech dosiahol na MS 1932 v Prahe, keď sa prebojoval v dvojhre až na celkové 5.- 8. miesto. Dobová tlač majstrovstvá YMCA  1927 hodnotila : „Účasť 47 hráčov ako aj početná návšteva v obidvoch hracích dňoch svedčí o narastajúcom záujme o tento ušľachtilý šport, v ktorom zásluhou klubov PTE a YMCA zaujíma mesto Bratislava vedúce miesto na Slovensku.“

3

OBR. 3: Mesačník Ruch bratislavskej Ymky informoval o dianí v stolnom tenise pravidelne

Víťaznú fazónu si YMCA Bratislava udržiavala do roku 1932, keď sa po odchode viacerých špičkových hráčov dostala do hernej krízy trvajúcej dve sezóny. Bolo to práve v čase, keď sa na „tabletennisové výslnie“ dostával tretí úspešný bratislavský klub – I.ČsŠK.  Ku koncu roku 1934 začali chytať ymkári druhý stolnotenisový dych. V roku 1935 sa stala Bratislava, po rokoch 1927 a 1932, hostiteľom majstrovstiev Slovenska, pričom ich usporiadaním   bola poverená YMCA. Aj na tomto šampionáte, plnom osobností spoza zelených stolov, triumfovali favoriti. Víťazom panskej dvojhry sa stal Maďar Szabados, majster sveta 1931 vo dvojhre a už šesťnásobný majster sveta v štvorhre spoločne s krajanom Barnom.  V ženskej dvojhre dominovala Paulíková z PTE. YMCA usporiadala aj ďalší turnaj z kategórie významných – Turnaj o putovnú cenu Českého slova. Práve na toto podujatie zavítal o dva roky neskôr Bohumil Váňa, ktorý v prebiehajúcej sezóne získal svoj prvý titul majstra sveta spoločne s V. Votrubcovou v zmiešanej štvorhre. Oporami bratislavských ymkárov v novej etape boli Ježek, Ryba a Adelsbergerová. Na nich nadviazali aj bratia Pavlovičovci, Kadancová, Hecht či Schiffer. Návrat do starých čias zažila YMCA v roku 1936, keď sa vo finále majstrovstiev Slovenska stretla so svojím niekdajším rivalom PTE. V klubových miestnostiach YMCA podľahli domáci hosťom tesne 6 : 7. YMCA stále žila stolným tenisom.

Dá sa povedať, že top športom, ktorého osudy boli spojené s budovou YMCA v Bratislave, bol basketbal. Mohlo by sa zdať, že hra pod deravými košmi našla svoje uplatnenie v budove po otvorení telocvične v roku 1927 a dovtedy ju hrávali chlapci z YMCA  iba v Medickej záhrade či na dvore reálneho gymnázia na Dunajskej ulici. V správe o činnosti YMCA v Bratislave z júla 1924 sa však tajomník YMCA Jan Kopal, ktorého domovom sa od roku 1921 stala Bratislava a bol považovaný za skutočnú dušu basketbalového priekopníctva v meste, píše: „Napriek tomu, že sme s basketbalom iba pred dvoma mesiacmi začali, hráva teraz v Bratislave 11 mužstiev, z ktorých sa 5 zúčastnilo turnaja o majstrovstvo, pričom víťazstvo dobylo 1. mužstvo YMCA – budova. Táto hra je pre nás neobyčajne rýchla, no získava si obľubu a rýchlo sa rozširuje.“ Spomínanú skutočnosť potvrdzuje a konkretizuje poznámka z brnianskeho Sportu z leta 1924: „Dne 19. t. m. pořádán byl v divadelné sále palace Ymky v Bratislavě turnaj o mistrovství v basket-ballu, který ač teprve nedávno u nás zaveden soustředil u startu pět mužstev, většinou ovšem členů Ymky.“ Išlo o vôbec prvý basketbalový turnaj v Bratislave, ktorý, žiaľ, dobová slovenská tlač nezachytila. Onými piatimi priekopníckymi zoskupeniami boli: YMCA budova I, YMCA budova II, Vodcovský kurz modrí, Vodcovský kurz žltí a meštianska škola. Výsledky piatich odohraných zápasov sú veľavravné a potvrdzujú základnú charakteristiku hry vo svojom počiatočnom období, teda hry plnej improvizácie, pokusov o akúsi taktiku a náznaky črtajúceho sa systému. Najvyššie skóre bolo dosiahnuté hneď v prvom zápase meštianska škola – YMCA budova II  2 : 16, s polčasovým výsledkom 0 : 14, signalizujúcim, že taktika zo strany víťazného tímu predsa len bola – šetriť sa na ďalší zápas a neplytvať silami. Stručný bol aj komentár z vodcovského derby zápasu medzi modrými a žltými s výsledkom    12 : 0: „Rýchly, fair hraný zápas, v ktorom ukázali reprezentanti modrých ako sa hrať basket-ball má. Rýchle kombinácie útočníkov, presné prihrávky, dobrá streľba, to všetko má Vodcovský kurz dobre nacvičené.“ Najvyrovnanejším duelom v boji o finále bol ten medzi YMCA budova I a YMCA budova II – 7 : 6, ktorý bol skôr taktickým bojom, veď aktéri sa akiste dobre poznali. Vyvrcholením prvých majstrovstiev Bratislavy 1924 bolo finále Vodcovský kurz modrí – YMCA budova I. Keďže v riadnom hracom čase skončil zápas remízou   2 : 2, predlžovalo sa. „Budováci“ sa rozstrieľali, zvíťazili 10 : 4 a získali titul.

4

OBR. 4: Basketbalisti v telocvični YMCA v polovici 30. rokov 20. storočia

V roku 1927 bola aj v Bratislave naplnená základná idea hry Jamesa Naismitha, ako vynálezcu hry pod deravými košmi, byť hrou telocvičnou. Basketbal sa sťahoval do novučičkej telocvične YMCA na Valoch, ale hrávalo sa, pochopiteľne, naďalej aj na prírodných ihriskách pod holým nebom. Pri stúpajúcich počtoch basketbalových adeptov bola jedna telocvičňa málo. Telocvičňa iba vylepšila situáciu a umožnila odvtedy zimnú prípravu – a nielen  basketbalistom. Prirodzeným spôsobom, keďže na bratislavských ihriskách sa stretávali prevažne študenti, vznikali v ich radoch skupiny, ktoré začali medzi sebou súperiť podľa stanovených pravidiel. Od konca 20. rokov 20. storočia sa v Bratislave v rýchlom slede utvárajú skupiny so zaujímavými trendovými názvami ako Uncas, Mohykáni, Amundsen, Cansas, Winnetou a ďalšie.

V roku 1930 prišiel prvý úspech, keď na ymkárskych majstrovstvách republiky v Prahe obsadili hráči bratislavskej YMCA tretie miesto. Dôležitým momentom sa stali recipročné návštevy a kontakty s českými a moravskými basketbalistami. Do Bratislavy zavítali v roku 1932 basketbalisti YMCA Praha a Sokola Brno a išlo o propagáciu hry na nezaplatenie. Basketbal si začala viacej všímať tlač. Robotnícke noviny priniesli v marci 1932 reportáž: „Basketbalové utkanie majstra republiky YMCA Praha s YMCA Bratislava, ktoré sa konalo 19. marca v bratislavskej YMCA, skončilo sa víťazstvom pražského teamu pomerom 33 : 21 (17 : 6). Hostia ukázali krásnu exhibičnú hru a boli v prvom polčase v silnej prevahe. Bratislavskí sa v druhej polovičke zlepšili, takže score 2. polčasu bolo takmer rovnocenné (16 : 15). Zápas bol peknou ukážkou v Bratislave dosiaľ tak málo známeho a pestovaného basketballu.“ Zápasy bratislavských ymkárov s majstrom Československej obce sokolskej, Sokolom Královo Pole Brno, sa odohrali v telocvični YMCA koncom roka 1932. V oboch prípadoch s tesnými prehrami hostiteľov a vyrovnaným priebehom – 23 : 27 a 18 : 19. Obecenstvo bolo napriek prehrám spokojné: „Hostia podali technicky vyspelú hru a víťazstvá si v plnej miere zasluhujú. V prvom zápase hrali domáci trocha neisto a podľahli preto rozdielom 4 bodov. Na druhý podali domáci už lepší výkon a mohli pri malom šťastí rozhodnúť zápas aj pre seba, ale tesný výsledok 19 : 18 je tiež úspechom pre nich.“ S týmto hodnotením sa zhodli aj aktéri z YMCA, ktorí hrali v zostave Vocelka, Adelsberger, Lukáč, Ambros, Vanák, striedali Liebman, Rus a Daučík. Strelecky sa predviedol v zápasoch Vocelka, autor devätnástich bodov, Adelsberger ich strelil dvanásť.

5

OBR. 5: YMCA Bratislava a Sokol Brno po zápase v telocvični YMCA v roku 1932

O tom, že úroveň domáceho basketbalu vďaka zlepšeným podmienkam v telocvični na Valoch stúpala, podal svedectvo duel v nasledujúcom roku 1933, kedy sa Bratislavčanom premiérovo podarilo poraziť v medzimestskom stretnutí brnianskeho súpera, a to hneď dvakrát – 30 : 21 a 26 : 16, teda pomerne jednoznačne. Podobným spôsobom triumfovali aj nad ďalším súperom z Čiech – Sokolom Nymburk, keď síce v prvom zápase podľahli hosťom 24 : 37, v odvete však mala bratislavská YMCA vo svojej telocvični navrch a vyhrala 34 : 30. Tieto úspechy mali pre ďalší vývoj basketbalu v YMCA  pozitívny dopad v podobe zvýšeného záujmu o šport a v náraste členskej základne. Telovýchovné oddelenie YMCA Bratislava organizovalo v telocvični  kurzy basketbalu pre chlapcov i pre dospelých, ktoré pozostávali z praktickej i teoretickej časti, ale aj zo skúšok „sudcovských“. Mimoriadnu úspešnosť dosahovali basketbalisti YMCA pri výchove mladej generácie hráčov. Krúžky chlapcov ako Rádlov klub, King, Mohykáni, Amundsen, Byrd, Woodan, Yukon, Cansas, Albatros či Hej rup, ktoré nasledovali ďalšie vznikajúce, s inými sa spájajúce, vzápätí aj zanikajúce alebo vystupujúce pod novými názvami, boli hladné po úspechoch. Jednotlivé skupiny, ktoré  medzi sebou hrávali, síce hneď neoplývali kompletným basketbalovým umením, ale pravidelným tréningom a vôľou výkonnosť viacerých skupín pozoruhodne napredovala. Výsledky zápasov bývali všelijaké, nezriedka aj z kategórie nevídaných. Jeden z prvých zápasov medzi skupinami Winnetou a Blesk skončil veľavravným skóre – 1 : 0.

6

OBR: 6. Skupina Mohykáni v telocvični YMCA

Jednu z pamätných akcií predstavoval aj prvý medzinárodný zápas v telocvični YMCA Bratislava v marci 1935, keď sa stretli Bratislavčania so svojimi súpermi z Viedne, ktorých odprevadili po výsledkoch 34 : 11 a 24 : 19, pričom išlo o prvé kontakty slovenského a rakúskeho basketbalu. Práve od roku 1935 sa v hlavnom meste Slovenska organizovala ligová basketbalová súťaž pod názvom Bratislavská basketbalová liga. Historicky prvý ligový zápas sa odvíjal v telocvični YMCA 23. júna 1935 medzi skupinami Winnetou a King, keď po „bezkošovom“ polčase 0 : 0 sa nakoniec tešili hráči Winnetoua 7 : 4. Je zaujímavé, že zápas rozhodoval Andrej Plávka, neskôr známy slovenský básnik a spisovateľ, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1934, prijal funkciu tajomníka YMCA a stal sa zanieteným basketbalovým funkcionárom, organizátorom i rozhodcom. Práve jeho zásluhy na riadení Bratislavskej basketbalovej ligy boli rozhodujúce.  Jej prvý ročník sa hral dvojkolovo systémom každý s každým a štartovalo v ňom osem tímov: Blesk, Byrd, Cansas, Hviezda, King, Star, Uncas a Winnetou, pričom v každom z nich figurovalo minimálne sedem hráčov.

7

OBR. 7: Skupina Winnetou, víťaz Bratislavskej ligy v sezónach 1936/37 a 1937/38 v telocvični YMCA

V prvom ročníku súťaže dobyla prvenstvo skupina Blesk a hodnotenie celého ročníka ligy dopadlo nad očakávanie, podobne ako aj divízie, čo bola súťaž „o poschodie nižšie“, v ktorej hrávali akési „béčka“ tých najlepších ligistov. Potom nastala víťazná éra skupiny Winnetou, víťaza ďalších dvoch ročníkov, v ktorej sa zišli vtedajšie najväčšie basketbalové hviezdy, ako napríklad Herrmann, Matrac, Bobocký, ktorí boli spoločne s takými skvelými hráčmi ako Osuský, Krása, Hrbáček, Mutl, Uberal  a ďalšími hráčmi z rôznych skupín neodolateľným lákadlom pre stále vzrastajúcu basketbalovú societu jeho priaznivcov. Tá si svoju hru pod deravými košmi jednoducho náramne užívala.

Aj keď útlu telocvičňu YMCA využívali predovšetkým basketbalisti, svoje miesto v nej našli aj volejbalisti bratislavskej YMCA, najmä v zimnom období. Hru pod vysokou sieťou transformovala medzi obyvateľov Bratislavy a okolia   Akademická YMCA od roku 1922. Celé obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia tvorila YMCA Bratislava spoločne s YMCA Banská Bystrica slovenský volejbalový vrchol. Bratislavskí ymkári, ako najlepší volejbalový klub u nás, boli vlastne výberom hráčov viacerých skupín, ktoré pôsobili vo vnútri organizácie. Z výročných správ YMCA Bratislava je zrejmé, že do lopty na ymkárskych ihriskách udierali aj ženy, no najkvalitnejšími volejbalistami boli vysokoškolskí a stredoškolskí študenti. Jedno z ihrísk fungovalo aj v blízkosti budovy YMCA,

8

OBR. 8: Dobová karikatúra volejbalistov YMCA Bratislava v roku 1927

ale až  vďaka telocvični v prístavbe YMCA na Šancovej si mohli aj volejbalisti predĺžiť sezónu. Až šestnásť tímov sa v nej tiesnilo na pamätnom záverečnom turnaji sezóny v novembri 1930 dávajúc najavo, že volejbalový život je ich živel. Išlo dovtedy o najpočetnejšie zastúpené podujatie pod vysokou sieťou na Slovensku. Potvrdilo sa, že lídrami bratislavského volejbalu boli YMCA Bratislava pred Vysokoškolským športom (VŠB) a reálnym gymnáziom. Volejbalisti zo Šancovej hrávali zápasy i trénovali v letnom období aj na ihrisku pri svojej ústrednej budove, ale vedeli, že nevyhnutnou súčasťou ich športu je kvalitná zimná príprava. Telocvičňa pre nich bola ideálnym riešením. Telocvičňa YMCA sa stala v sezóne 1933/1934 dejiskom zápasov novozaloženej zimnej volejbalovej ligy v Bratislave. Jej premiérovými účastníkmi boli okrem domácej YMCA také kluby ako VŠB, reálka, ŠK Úradnícky, krúžok Senior či MŠC Malacky a postupne sa pridávali ďalšie. Ligový poriadok charakterizoval túto súťaž takto: „Volleyballová liga je založená preto, aby si hráči nášho mesta zachovali cez zimu formu a aby sa stálym stykom mužstiev zvýšila úroveň nášho volleyballu. Preto je prístupná všetkým registrovaným a neregistrovaným klubom. V registrovanom družstve smú hrať iba registrovaní hráči, v neregistrovanom iba neregistrovaní hráči.“ Zimnú volejbalovú ligu riadila ligová komisia, ktorá dbala na dodržiavanie pravidiel a náležitosti spojené so štartom hráčov, rozhodovanie zápasov, zodpovedala za legislatívnu oblasť.

9

OBR. 9: Tréning volejbalistov YMCA Bratislava v ich telocvični

O volejbal pod strechou telocvične YMCA bol veľký záujem a YMCA Bratislava ako viacnásobný majster Slovenska v duchu ymkárskej filozofie sprístupňoval svoju telocvičňu nielen špičke, ale aj začiatočníkom, hráčom II. triedy, ženám i veteránom. V priekopníckych časoch športovej univerzálnosti to v telocvični vrelo každý deň. Ako príklad poslúži citát z mesačníka Ruch bratislavskej Ymky z decembra 1935, kedy sa v nej uskutočnil jeden z turnajov, o ktorý bol, ako vždy, enormný záujem: „Preplnená telocvičňa videla razantnú a vyrovnanú hru, kedy víťazstvo až do poslednej chvíle balansovalo na wolleyballovej sieti za nervózneho napätia divákov, kedy bombardéri Hapala, Valenta, Baltus, Selecký, Beneš a iní svojimi smečmi vedeli priviesť do varu a hurónskeho revu celý sál a bolo isté, že len vytrvalosť a húževnatosť prinesie víťazstvo.“  O tom, že telocvičňa v budove YMKA bola využívaná pri absolútnom nedostatku krytých dvorcov dokonca aj tenistami, informovala športová tlač v roku 1930: „I keď nie je regulárnej veľkosti, lebo telocvičňa nie je taká priestranná, bude vzdor tomu poskytovať dobrú príležitosť bratislavským tenistom udržať sa cez zimu v dobrej kondícii.“ Je potrebné zdôrazniť, že budova YMCA v Bratislava so svojimi klubovými priestormi a telocvičňou zohrala v histórii slovenského športu veľmi významnú úlohu.

©  PhDr. Igor Machajdík, 2013

FOTO zdroje: Národné športové centrum, Múzeum telesnej kultúry v SR, Múzeum mesta Bratislavy a súkromný archív autora

PhDr. Igor Machajdík – pôsobí na oddelení vzdelávania, dokumentačných a informačných činností Národného športového centra v Bratislave, kde sa venuje o. i. dejinám telesnej kultúry, športu a olympizmu. Je autorom početných štúdií a článkov v rôznych médiách, autorom publikácií Športové hry starej Bratislavy, Bratislavskí olympionici XX. storočia, hlavným autorom publikácie 100 rokov zápasenia na Slovensku i spoluautorom niekoľkých ďalších publikácií a autorom viacerých rozhlasových relácií. Kontakt: machajdik@sportcenter.sk