Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum budovy YMCA / zhrnutie

doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD., historička umenia a architektúry, realizovala pre Nadáciu Intenda v období marec 2013 – október 2013 architektonicko-historický a umelecko-historický výskum budovy YMCA. Pri tejto príležitosti pripravila text približujúci najzaujímavejšie aspekty z výskumu. V prípade záujmu o detailné preštudovanie dokumentu „Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum budovy YMCA“ napíšte na ziadosti@intenda.sk.

Budovy YMCA –  ikony modernej urbánnej kultúry

Hnutie YMCA združujúce mladých kresťanských mužov sa zrodilo z misionárskeho ducha anglického a amerického protestantizmu a tvorí významnú súčasť moderných dejín Severnej Ameriky. Rovnako ako hnutie, zaujíma aj architektúra YMCA  nielen výrazné miesto v sociálnej histórii modernej architektúry USA, ale reprezentuje aj dôležitý fenomén vo formovaní modernej americkej urbánnej kultúry. Pri hodnotení architektúry budov YMCA ich konzervatívny architektonický štýl a všade prítomnosť na severoamerickom kontinente zatláča do úzadia dôležitosť a význam nového stavebného typu, ako výraz schopnosti modernizmu formovať vzťah medzi modernou industriálnou spoločnosťou a architektúrou.

YMCA , ktorú založili v Londýne v roku 1844 na podporu mladých mužov, sťahujúcich sa do miest za prácou, začala na americkej pôde rozvíjať  intenzívnu stavebnú činnosť najmä od 80.rokov 19.storočia. Úsilie YMCA sa sústredilo najmä na poskytovanie ubytovania a podporu telovýchovných klubov. V tomto čase začali do nových budov navrhovať aj telocvične, kolkárne, plavárne, veľké prednáškové sály či izby hotelového charakteru. Bol to proces, v ktorom  sa formoval a vyprodukoval nový stavebný typ, ktorý si vydobil štandardné miesto vo verejnej sfére amerických miest.

01w-01 postcard-chicago-ymca-building-old-one-stunning-c1910

1. YMCA, Chicago, 1910

Spojením vzdelávacej, kultúrno-osvetovej, športovej, administratívnej a ubytovacej funkcie pod jednou strechou, sa budovy YMCA stali symbolom a značkou moderného života. Hostely YMCA ako príznačná súčasť severoamerickej mestskej kultúry boli známe ako lacné a isté miesta pre návštevníka v cudzom meste. Známymi nocľažníkmi boli aj bojovník za ľudské práva Martin Luther King jr., či spisovateľ Jack Kerouac. V priebehu prvej polovice 20.storočia sa činorodé mládežnícke hnutie rozšírilo do celého sveta. Zakladaním miestnych pobočiek YMCA  prichádzala do Európy architektúra, ktorá prepájala morálno-etické ideály a praktického ducha evanjelikálneho kresťanstva s  miestnou stavebnou kultúrou, domáce stavebné materiály a techniky s importovanou typológiou a manažmentom.

Pozadie vzniku sídla bratislavskej YMCA

Po príchode YMCA do Československa v krátkom čase  sa formovala pomerne početná sieť mestských pobočiek v Prahe, Hradci Králové, v Liberci, Kladne, Plzni, Českých Budějoviciach, Znojme, na Slovensku najprv v Bratislave, v Lučenci a neskôr v Banskej Bystrici. Desať rokov po vzniku mohla československá YMCA  radostne konštatovať, že miestne združenia majú „svoje vlastné účelne postavené, priestranné a vkusné budovy, opatrené príjemnými miestnosťami pre všetky potrebné činnosti1.

Hoci vedenie združenia YMCA a impulzy na šírenie vychádzali z prostredia legionárskeho hnutia a z pražského centra, viaceré priaznivé okolnosti umožnili rýchle postavenie vlastnej budovy práve v Bratislave. Projektu pomohla situácia  po prevrate, keď sa v mladej Československej republike rozmohol živý stavebný ruch, ktorý najmä v Bratislave nasadil vysoké tempo. Kvôli deficitu odborníkov prišlo na Slovensko viacero českých architektov. Medzi nimi v roku 1919 aj moravský architekt Alois Balán (1891-1960), absolvent ČVUT v Prahe (1914). Búrlivo sa rozvíjajúca Bratislava mu poskytla toľko pracovných príležitostí, že po niekoľkých rokoch v štátnych službách si mohol otvoriť vlastnú projektovú kanceláriu spolu s architektom Jiřím Grossmannom.

S výstavbou budovy YMCA  pre železničných zamestnancov v Bratislave sa začalo v roku 1920 po zakúpení pozemku od Juraja Schulpeho. Koncom roka 1923 budovu dokončili a pri príležitosti 3.zjazdu YMCA  v Československu 8.decembra slávnostne otvorili.

02w-07 480800_425648357527433_1857636725_n

2. Budova YMCA, južný pohľad, 20.roky 20.storočia

Vypracovanie plánov zverili Aloisovi Balánovi, v tom čase  zamestnancovi stavebného oddelenia III. Riaditeľstva štátnych dráh. Na príprave konceptu riešenia budovy participovali poradcovia americkej YMCA, ktorá  sa podieľala na financovaní projektu. Dôkazom je nielen podpis R.L.Dilleya na plánoch pre stavebné povolenie, ale aj účasť amerických delegátov vo výbore pre stavebné záležitosti YMCA.

03w-IMG_7773

3. Plány na budovu združenia YMCA „pro železniční zřízence v Bratislavě“ z  roku 1920. Sign. Al.Balán, R.L.Dilley, J.Linhart.

Mierka 1:100. 

Architektúra budovy YMCA

Exponovaná poloha parcely v krížení ulíc Šancovej, Karpatskej a Žilinskej, palácový charakter budovy predznamenali je ťažiskové postavenie v urbanisticky sa formujúcom priestore, ktoré až v posledných rokoch ohrozila nedokončená výšková skeletová novostavba v tesnej blízkosti. Veľkorysý koncept novej budovy, do ktorej architekt Balán premietol dlhoročné skúsenosti americkej YMCA, poskytoval priestory, ktoré umožnili plne rozvinúť rôznorodé  činnosti združenia: na prízemí v krídle do Karpatskej ulice v prednej časti poskytovala služby reštaurácia –jedáleň s prípravňou, za ňou situovali zasadaciu miestnosť a priestory pre domovníka. Prednú časť v uličnom krídle do Šancovej ulice zabrala klubovňa, za ňou sprchy a  prezliekarne. Rozložitý dvorový trakt čelného krídla vypĺňalo technické a prevádzkové zázemie reštaurácie s kuchyňou, umyvárňou, pekárňou a kotolňa.

04w-IMG_0529

4. Plán prízemia

05w-IMG_0476

5. Jedáleň – cafeteria

Na 1.poschodí komponovanom ako piano nobile architekt priestory uvoľnil a dal k dispozícii vlastným verejno-spoločenským aktivitám združenia[6]: celý rozsah uličného krídla do Karpatskej zaberali herne [7], zadná časť bola určená pre samostatné byty. Predná miestnosť krídla do Šancovej slúžila kancelárii riaditeľa. Za ňou umiestnili knižnicu s čitárňou, salón a prednáškovú miestnosť s učebňou. Tieto priestory sa intenzívne využívali: na prelome 20.-30.rokov navštevovalo čitáreň, ktorá poskytovala knihy a výber 121 (!) slovenských, českých aj cudzojazyčných časopisov 600 osôb (!) denne.2 [8] Srdce dispozície tvorili monumentálne schodisko, vstupná stĺpová hala.[9] a hlavná spoločenská sála [10], ktorú prekrývala segmentová klenba zavesená o oceľovú konštrukciu krovu. V dekoratívnom vybavení týchto priestorov sa najviac odrazil dobový umelecký vkus a štýlové preferencie objednávateľa i samotného architekta, v tom čase ovplyvneného hnutím národného štýlu a rondokubizmom

06w-IMG_0528

6. Plán 1.poschodia

07w-IMG_0484

7. Klubovne, herne

08w-IMG_0456

8. Čitáreň časopisov

09w-IMG_0535

9. Hala na 1.poschodí

10w-IMG_0450

10. Spoločenská sála

Významnou zložkou aktivity YMCA bolo poskytovanie ubytovania. Horné podlažia (2.a 3.poschodie), tak ako sa to v amerických budovách YMCA  osvedčilo, boli určené na ubytovanie. Slobodárne mali vkusné, moderné a cene primerané byty. Jedno až štvorlôžkové izby so spoločnými  hygienickými zariadeniami na chodbách poskytovali slušný štandard.

11w-IMG_0530

11. Plán 2.poschodia

Rozširujúce sa aktivity YMCA viedli k rozhodnutiu pristavať k existujúcej budove na voľnej časti pozemku smerom do Šancovej novú prístavbu. S výstavbou sa začalo 15.marca 1926 a firma J. Nekvasil z Bratislavy ju do roka mala pod strechou. Umiestnili v nej telocvičňu s balkónom, klubové miestnosti pre chlapcov a ďalšie slobodárne. Predĺžením uličného krídla do Šancovej nadobudol objekt pôdorys  písmena “U“, čím sa zavŕšil jeho hmotový a dispozičný vývoj.

12w-IMG_0534

12. Bočné krídlo do Šancovej, predĺžené v roku 1927

Po dokončení prístavby sa plne saturovali priestorové potreby pre aktivity YMCA, čo dokazuje i skutočnosť, že v priebehu nasledujúcich rokov sa základný dispozičný rozvrh nezmenil. Realizovali sa väčšinou menšie stavebné úpravy a technické zásahy, vyvolané praktickými potrebami prevádzky: napríklad adaptácia priestoru javiska v spoločenskej sále (1934), výstavba závetria pri hlavnom vchode do budovy (1937), osadenie reklamného štítu, svetelnej reklamy a podobne, či rekonštrukčné práce z dôvodu sanácie vojnových škôd, ktoré postihli budovu YMCA  v roku 1945,  keď slúžila ako poľná nemocnica Červenej armády.

Po skončení 2.svetovej vojny združenie YMCA aj s  pomocou americkej strany v priestoroch budovy obnovilo svoju činnosť. Nástup komunistov k moci a vznik jednotnej organizácie mládeže znamenal koniec aktivít YMCA v oboch častiach štátu. Všetok majetok združenia vrátane budovy v Bratislave prešiel v júli 1951 do správy SÚV-ČSM. Vo vlastníctve Socialistického zväzu mládeže zostala až do Novembrovej revolúcie v roku 1989.

V réžii Slovenského ústredného výboru ČSM v polovici 60.rokov 20.storočia došlo k rozšíreniu suterénu v súvislosti s výmenou vykurovacieho média, ktoré časovo predchádzalo komplexnú obnovu celej budovy o pár rokov neskôr. Najzreteľnejšou v 2.polovici 20.storočia bola modernizácia významovo a funkčne ťažiskového priestoru budovy – spoločenskej sály, neskôr kina Dukla, ktorú adaptovali na jednu z najmodernejších a funkčne najprogresívnejších kinosál vo vtedajšom Československu. Po rekonštrukcii v roku 1965 tu filmom Lietajúci Clipper otvorili prvé širokouhlé panoramatické kino so stereo zvukom v Československu.

13w-kino YMCA kym7

13. Býv. prvé panoramatické kino Dukla. 80.roky 20.storočia

Na prelome 60.a 70.rokov 20.storočia sa realizovala rozsiahla obnova podľa plánov, ktoré vypracovalo projekčné stredisko Bratislavského stavebného podniku. Obnovovacie práce sa síce nedotkli podstatne pôvodného dispozičného riešenia, ale kompletnou výmenou okenných a vstupných výplní, a časti podláh čiastočne zredukovala pôvodný štýlový výraz objektu.

Zmena spoločenských pomerov po roku 1989 a prenajímanie priestorov rôznym záujemcom mala dopad aj na zvýšenie intenzity stavebnej činnosti v budove. Striedajúci sa nájomníci si ad hoc prispôsobovali a prispôsobujú priestory objektu podľa vlastného vkusu a potrieb bez rešpektovania pôvodnej architektúry (nové priečky, odstraňovanie múrov, zmeny otvorov, osadzovanie  nových výplní, nové podlahy, modernizácie hygienických priestorov atď). Za danej situácie je pozitívne, že žiadne stavebné úpravy sa nedotýkajú architektonicky a výtvarne hodnotných spoločných komunikačných priestorov, ktoré si zachovávajú svoj pôvodný charakter. Z hľadiska funkčného využitia udivuje životaschopnosť a adaptabilita priestorov budovy, v ktorých dokážu koexistovať pod jednou strechou rôznorodé záujmové, profesijné, či generačné skupiny.

Budova YMCA v hodnotení dobovej a súčasnej architektonickej kritiky

V čase, keď projektoval Balán budovu YMCA, sa českej poprevratovej architektúry v súvislosti s naplnením túžob a vznikom samostatného štátu zmocnila silná nacionálna vlna. Presadila sa najmä na štátom podporovaných projektoch. Na krátke obdobie do polovice 20.rokov 20.storočia ovládol dekorativizmus, ovplyvnený doznievajúcim kubizmom a hľadajúci inšpiráciu a vzory v ľudovom umení, všetky odbory umeleckej práce. Medzi umelcov a architektov, ktorí mu „podľahli“, patrili aj rešpektované osobnosti súdobej českej architektonickej scény a čelní predstavitelia oficiálnej architektúry novovzniknutého štátu Pavel Janák a Jozef Gočár. „Dekorativismus, vyjadřující smysl výtvarné potence čsl. Lidu, měl nahradit domýšlení architektonických funkcí a měl současně pomoci  k vyvrcholení národní zralosti“, hodnotí toto krátke obdobie jeden z protagonistov modernej architektúry Otakar Nový3. Táto štýlová vlna zachytila aj prvé kroky mladého absolventa architektúry Alojza Balána, ktorý si v tom čase formoval architektonické postoje a rukopis. Architektúra budovy YMCA, stojaca na prahu jeho profesionálnej kariéry, svojím nevyhraneným slohovým výrazom a miestami rozpačitým priestorovým riešením prezrádza ešte názorovo nevyzretého a neistého autora, ktorý ľahšie podlieha dobovým trendom ochotne preberajúc existujúce vzory.

Balán sa dostal k projektovaniu budovy YMCA ako úradník Stavebného oddelenia Riaditeľstva štátnych dráh. Stavbu navrhoval pre Združenie YMCA pre železničných zamestnancov v Bratislave. Podľa znalca architektovho diela Antonína Hořejša „činí tak jen vedle své úřední povinnosti. Ten moment je právě dost tíživý. Nepřipouští rozletu a přenáší se téměř do celého rozvrhu projektu, který jde nad sily mladého architekta. Vzdoruje sice všem vlyvum, chce být samostatný, novost řešení exterieru je problémem duležitějším než ostatní. Snaha po puvodnosti neprospěla věci, ale umožnila  vyzkoušení síly. Přesto koncepční jistota, opřená o studium palácové architektury, vede k zvládnutí aspoň nekolika problému: velkého sálu a schodiště. Malebnost pruhledu  a touha po barevném vyslovení prozrazují malířské záliby autora, který s nadšením  zamění proporční a dimesionální rovnováhu za barevný akord projektu.“ Podľa Hořejša ovládal Balána silný zmysel pre farebnosť, sklon k monumentálnej forme, prejavujúci sa v uplatnení mohutných ríms, vysokého rádu, štítov, schodísk, rozmerných rizalitov. Svoje hodnotenie zakončuje: „YMCA byla prvou samostatnou prací Balánovou, jejíž efekt byl zakotven do barevnosti režného zdiva a jeho plastických profilu4.“  Dekoratívne spriaznenie s Gočárovým ornamentalizmom, ktoré sa najradikálnejšie prejavilo v komunikačných priestoroch [14] a veľkej sále [15], skončilo až budovou Riaditeľstva štátnych dráh (projekt 1924-1925; realizácia 1925-1927), kde podľa Hořejša dekorativizmus síce ešte doznieva, i keď už na funkcionálnej kostre. Použitím tehly ako výrazného a prevažujúceho výtvarného prvku, budova YMCA  anticipuje významnú prácu dvojice Balán-Grossmann – budovu Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave (1925-1927), ktorá je koncipovaná už na inom, modernejšom a novom výtvarnom programe, zvýrazňujúcom formu a vlastnosti materiálu a nie dekoratívny ornament.

14w-IMG_8754

14. Hala na 1.poschodí, súčasný stav

15w-IMG_1441

15. Dekoratívna hlavica piliera empory v spoločenskej sále

Antonín Hořejš pri hodnotení desať rokov architektonickej práce o kreatívnych možnostiach dvojice píše: „ Jako většině architektu, žijících v Bratislavě, odkázaných na práce rázu družstevního anebo stavby veřejné, nedostalo se příležitosti k experimentaci, kterou často umožní stavebník soukromý. Úřad pravidelně předpisoval a úřad také korigoval. Hospodářské ohledy nutily k nejúpornější šetrnosti a stavebníci jen zřídka připustili použití nových, ne plně vyzkoušených  materiálu a jen s námahou přijímali podněty k nové organisaci pudorysu a celé budovy5. “

Pri posudzovaní architektúry budovy YMCA  treba zvážiť, nakoľko musel Balán rešpektovať požiadavky americkej strany, ktorá bola do projektu nielen finančne, ale najmä koncepčne zainteresovaná. Úlohou zadania bolo vytvoriť architektonický rámec rôznorodým činnostiam združenia, vytvoriť „polyfunkčné“ centrum, ktoré v čase, keď Balán pracoval na zákazke, malo v severoamerickom prostredí už vytvorenú tradíciu a overenú typológiu6. Okrem toho, architektúra amerických budov združenia YMCA bola konzervatívna a používala historizujúci tvaroslovný aparát.

Podľa ďalšieho kritika Balánovho diela Ladislava Foltýna,  stojaceho podobne ako Antonín Hořejš na pozíciách moderného hnutia, sa v návrhu „internátu pre železničný dorast  odrážal všeobecný prevažujúci cieľ povojnovej architektúry, ktorá vo väzbe na dedičstvo videla hlavný problém novej architektúry. Napriek snahe odolávať všetkým vplyvom, opieral Balán dispozíciu YMCA o osnovu palácovej architektúry7. [16,17] Samotná budova mu pripomínala určité znaky novoklasicistického amerikanizmu.

16w-IMG_7829

16. Fasáda do Šancovej na pláne z roku 1920

17w-IMG_7825

17. Dvorová fasáda na pláne z roku 1920

Miernejší postoj k architektúre budovy zaujímajú vo svojej syntetickej panoráme architektúry 20.storočia na Slovensku Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková, ktorí vyzdvihujú najmä použitie tehlového muriva na fasádach objektu. Príznačne sa zmieňujú o budove YMCA v rámci kapitoly Tehlová architektúra: „Tehlové murivo reprezentovalo  technickú a konštrukčnú stránku architektúry, zdôrazňovalo jej primárnu pravdivosť. Súčasne sa však celkom nevzdávalo ozdobnosti – veď sama  kresba tehlového múru, odtiene farby a odchýlky štruktúry materiálu boli svojím spôsobom ornamentom. Táto architektúra predstavovala cestu výtvarnej abstrakcie od dekoratívnych fasád k hladkým priečeliam klasickej moderny“. Podľa autorov Antonín Hořejš  síce postihol, že „novosť riešenia exteriéru  je problémom dôležitejším, než ostatné., obišiel však to, že architekt práve vonkajškom svojho diela chcel dobovo charakteristicky proklamovať svoju modernosť.8

18w-IMG_8826

18. Optická hra s dekoratívnymi možnosťami režného tehlového muriva

Architektúra budovy YMCA je vo svojom výraze  paradoxná. Je janusovskou architektúrou dvoch tvárí: prvou sa obracia do minulosti a/ použitím tradičného priestorového typu – paláca b/ aplikovaním motívov klasického tvaroslovia na fasádach. Druhou tvárou sa obracia k prítomnosti“ nadviazaním na dobový český rondokubizmus, transformujúci sa do hnutia „národného štýlu, krátkodobej tendencie, inšpirujúcej sa tradíciou a ľudovým umením, ktorú Balán anticipoval a uplatnil v interiéri objektu v pozoruhodnej kolekcii výtvarných prvkov ( balustrády, stĺpy, sokle z umelého kameňa [19], kovové zábradlia [20], štukové zrkadlá [21], maľovaná ornamentálna nástenná výzdoba v typickej sýtej farebnosti). Okrem toho vzhľadom k ďalšiemu vývoju modernej architektúry uplatnenie pohľadového neomietaného tehlového muriva na ploche fasád s dekoratívnym využitím reprezentuje to najlepšie, čo mohla budova Ymky ďalšiemu vývoju ponúknuť. Bola to cesta, ktorou sa Balán (už) s Grossmannom vybral v nasledujúcich stavbách. V prvom dvadsaťročí 20.storočia pod vplyvom súdobej nemeckej a najmä holandskej architektúry (Peter Behrens, Henrik P. Berlage, v českom prostredí Jan Kotěra) uplatnenie režného muriva poskytovalo možnosť východiska zo slepej uličky historizmu v architektúre. Otázkou zostáva, či je jeho použitie Balánom dôsledkom vplyvu domáceho prostredia, alebo vplyvu amerických poradcov. Odpoveď, že skôr vplyvom českého, ale aj bratislavského prostredia ponúka Balánov obdiv k tehlovej budove evanjelickej nemocnice v Bratislave na Palisádoch, postavenej v roku 1912 podľa projektu viedenského architekta Juliusa Schmidta.

19w-IMG_8680

19. Nástupné schodisko v rondokubistickom štýle, aktuálnom okolo roku 1920

20w-IMG_8931
20. Hlavné reprezentačné schodisko v čelnom krídle

21w-IMG_8793
21. Detail plastickej výzdoby stropu v schodiskovej hale na 1.poschodí

V súčasnosti po skúsenosti s postmodernou, po rehabilitácii historizmu 19.storočia a prehodnocovaní historických návratov v architektúre 20.storočia by sme sa mohli aj na formovú stránku architektúry budovy YMCA pozrieť zhovievavejším pohľadom, ako to činili doboví kritici a zapálení vyznávači myšlienok moderného hnutia. Hoci je architektúre budovy YMCA možné vytknúť viacero nedostatkov, trvalou hodnotou zostáva pôvodný koncept centrálneho monumentálneho schodiska, štýlová originalita a jedinečnosť kolekcie rondokubistických prvkov [22, 23], či technické riešenia (oceľová konštrukcia krovu nad spoločenskou sálou) [24]. Navyše vďaka režnému murivu fasád budova skvele zapadla do architektonického kontextu v susedstve stojacich sociálnych bytových domov zo začiatku 20.storočia. Aj pri porovnaní s architektúrou „Ymiek“ v Európe, či na severoamerickom kontinente si budova bratislavskej YMCA nevedie zle.

22w-IMG_8762

22. Detail balustrády zábradlia schodiska z umelého kameňa v hale na 1.poschodí

23w-IMG_6654
23. Zachovaná dlažba v schodiskovej hale

24w-IMG_0017
24. Schodisko v krídle do Šancovej

Jedinečnosť a kultúrno-historický význam budovy YMCA  nespočíva iba v historickom primáte budovy ako prvého kamenného sídla najstaršej a najrozšírenejšej svetovej mládežníckej organizácie na území kontinentálnej Európy. Do rodiacej sa modernej slovenskej architektúry prináša nový program – polyfunkčné komunitné mestské centrum. Novosťou programu formulovaného síce ešte tradičným architektonickým jazykom, vytvára už priestorový rámec aktivitám, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské potreby  rýchlo sa rozvíjajúcej industriálnej spoločnosti. V tomto zmysle predstavuje budova YMCA nielen most medzi tradíciou a modernou ale aj významný míľnik na ceste formovania modernej urbánnej kultúry 20.storočia.

25w-05 1927_PICT4368e

25. YMCA, pohľad od juhozápadu, 20.roky 20.storočia

26w-pohlad_na_YMCA_zo_strechy_oproti_10_08_2012_foto_IP

26. Budova YMCA. Celkový čelný (JZ) pohľad

Magdaléna Kvasnicová, október 2013

Poznámky:

  1. Ročenka YMCA, 1933, s.7. Druhú budovu YMCA na Slovensku postavili v Lučenci v rokoch 1923-1925 podľa projektu Milana Michala Harminca, ako tretiu budovu v Banskej Bystrici v 30.rokoch 20.storočia (dnes sídlo Univerzity Mateja Bela).
  2. Ročenka YMCA, 1933, s.44. Stavbu realizovala firma Viktor Beneš, Účast. stavebná spoločnosť z Bratislavy.
  3. NOVÝ, Otakar: Česká architektonická avantgarda. EMINENT – Patrik Šimon, 1998; Praha, Prostor: 1998, s.117.
  4. HOŘEJŠ, Antonín: Ing.arch. Alois Balán a ing.arch. J. Grossmann. 10 roku architektonické práce A. Balána a J. Grossmanna. Bratislava, Slovenská Grafia 1932, s.4.
  5. HOŘEJŠ, Antonín: Ing.arch. Alois Balán a ing.arch. J. Grossmann. 10 roku architektonické práce A. Balána a J. Grossmanna. Bratislava, Slovenská Grafia 1932 s.5.
  6. COSGROVE, J.J.:PLaning The Plumbing In Y.M.C.A. Buildings. In: Cosgrove, J.J.: Plumbing Plan and Specifications. Standard Sanitary Mfg.Co., 1910. Zdroj:
  7. FOLTÝN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1993, s.56
  8. 8.      DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava, 2002, s.79

Literatúra:

  • BALÁN, Alois: Deset let  architektury na Slovensku. In: 10 rokov na Slovensku. 1919  SIA 1929. Pamätnica  bratislavského odboru SIA. Red. K. Křivanec. Bratislava, 1929. 354 s
  • COSGROVE, J.J.:PLaning The Plumbing In Y.M.C.A. Buildings. In: Cosgrove, J.J.: Plumbing Plan and Specifications. Standard Sanitary Mfg.Co., 1910
  • DUDEKOVÁ, Gabriela: Bratislavská YMCA a Juraj von Schulpe. Bratislava, február  2013.
  • http://budovaymca.sk/2013/02/24/bratislavska-ymca-a-juraj-von-schulpe/
  • DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava, 2002. 512 s., tu s. 79, s.323
  • FOLTÝN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1993.
  • HABERLANDOVÁ, : Dielo architekta Aloisa Balána v Bratislave. Bratislava, marec 2013.
  • http://budovaymca.sk/2013/03/06/dielo-architekta-aloisa-balana-v-bratislave/
  • HOŘEJŠ, Antonín: Ing.arch. Alois Balán a ing.arch. J. Grossmann. 10 roku architektonické práce A. Balána a J. Grossmanna. Bratislava, Slovenská Grafia 1932, 51 s.
  • HYNEK, Jaroslav V.(ed.): YMCA v proměnách času. Sborník z konference. 13.října 2012, Národní památník na Vítkově. YMCA v České republice, Praha 2011.
  • KVASNICOVÁ, Magdaléna: Budova YMCA: Architektonicko-historický  a umelecko-historický výskum. Bratislava, máj 2013, s. 169, rukopis.
  • LUKEŠ, Zdeněk: Architektura YMCA Praha. In: Neviditelný pes. 27.11.2012
  • Ročenka YMCA, 1933

Obrazové prílohy:

  1. YMCA, Chicago, 1910; foto: John Chuckmann. Zdroj:  http://chuckmanchicagonostalgia.wordpress.com/2009/11/29/ymca-building-old-one-c1910/postcard-chicago-ymca-building-old-one-stunning-c1910/
  2. Budova YMCA, južný pohľad, 20.roky 20.storočia. Zdroj: web
  3. Plány na budovu združenia YMCA „ pro železniční zřízence v Bratislavě“z  roku 1920. Sign. Al.Balán, R.L.Dilley, J.Linhart. Mierka 1:100. Zdroj: AMB, Bratislava. Plán prízemia.
  4. Plán prízemia. Zdroj: Hořejš, 1932.
  5. Jedáleň – cafeteria. Zdroj: Ročenka YMCA, 1933, s.55
  6. Plán 1.poschodia. Zdroj: Hořejš, 1932.
  7. Klubovne, herne. Zdroj: Ročenka YMCA, 1933, s.57
  8. Čitáreň časopisov. Zdroj: Ročenka YMCA, 1933, s.43
  9. Hala na 1.poschodí. Zdroj: Hořejš, 1932.
  10. Spoločenská sála. Zdroj: Ročenka YMCA, 1933, s.25
  11. Plán 2.poschodia. Zdroj: Hořejš, 1932.
  12. Bočné krídlo do Šancovej, predĺžené v roku 1927. Zdroj: Ročenka YMCA, 1933
  13. Býv. prvé panoramatické kino Dukla. 80.roky 20.storočia. Zdroj: http://helios.ine.sk/displayimage.php?pid=42&fullsize=1;
  14. Hala na 1.poschodí, súčasný stav. Foto: M. Kvasnicová
  15. Dekoratívna hlavica piliera empory v spoločenskej sále. Foto: M. Kvasnicová
  16. Fasáda do Šancovej na pláne z roku 1920. Zdroj: AMB Bratislava.
  17. Dvorová fasáda na pláne z roku 1920. Zdroj: AMB Bratislava
  18. Optická hra s dekoratívnymi možnosťami režného tehlového muriva. Foto: M. Kvasnicová
  19. Nástupné schodisko v rondokubistickom štýle, aktuálnom okolo roku 1920. Foto: M. Kvasnicová
  20. Hlavné reprezentačné schodisko v čelnom krídle. Foto: M. Kvasnicová
  21. Detail plastickej výzdoby stropu v schodiskovej hale na 1.poschodí. Foto: M. Kvasnicová
  22. Detail balustrády zábradlia schodiska z umelého kameňa v hale na 1.poschodí. Foto: M. Kvasnicová
  23. Zachovaná dlažba v schodiskovej hale. Foto: M. Kvasnicová
  24. Schodisko v krídle do Šancovej. Foto: M. Kvasnicová
  25. YMCA, pohľad od juhozápadu, 20.roky 20.storočia. Zdroj: www.ba.foxy.sk
  26. Budova YMCA. Celkový čelný (JZ) pohľad. Foto: I. Paštrnáková

doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.

Historička umenia a architektúry. Zaoberá sa dejinami profánnej a sakrálnej architektúry, dejinami a teóriou pamiatkovej starostlivosti a kritikou obnovy architektonických pamiatok. Dlhodobo aktívna v oblasti pamiatkového výskumu (architektonicko-historický, urbanisticko-historický, umelecko-historický výskum). Pozornosť venuje súčasnému sakrálnemu výtvarnému umeniu a architektúre. Publikovala viacero vedeckých a odborných štúdií, článkov a recenzií z oblasti histórie architektúry a dejín umenia v časopisoch Architektúra & urbanizmus, ARCH, Projekt, Pamiatky a múzeá, De signum, Výtvarný život, Profil súčasného výtvarného umenia. Redigovala zborníky z konferencií Miesto pre modlitbu (1999), Teória a prax výskumu architektonických pamiatok (2000) a Architektonický a výtvarný detail v pamiatkovej obnove (2003). Od roku 2003 členka výboru Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska. Pôsobí na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU. Pre Nadáciu Intenda realizovala v období marec 2013 – október 2013 architektonicko-historický a umelecko-historický výskum budovy YMCA na základe najnižšej predloženej cenovej ponuky.