História

Budova YMCA v Bratislave patrí k najvýznamnejším mestským objektom začiatku 20. storočia. Je prvou budovou YMCA na európskom kontinente, pričom na jej vznik je naviazaný silný filantropický príbeh. Bola postavená i vďaka dobročinnosti bratislavského mecéna, baróna Juraja von Schulpe, na mieste známych Schulpeho kvetinových záhrad. Výstavba bola financovaná z príspevkov americkej mládežníckej organizácie YMCA a československého štátu, ktorý uhradil 40% všetkých nákladov.

Združenie YMCA sa na územie Slovenska dostalo po I. svetovej vojne, keď do novovzniknutej Československej republiky prišli prví pracovníci, ktorí priniesli nielen idey, ale aj praktické skúsenosti a  materiálnu pomoc. V roku 1920 bolo v Bratislave založené prvé združenie s názvom Železničná a poštová YMCA v Bratislave. Na Jelenej ulici postavili veľký vojenský stan, ktorý slúžil najmä železničným a poštovým zamestnancom. Vo vojenských barakoch pri Dunaji zriadili svoj prvý vojenský domov a na Laurinskej ulici bolo ústredie, ktoré v rokoch 1919 – 1921 riadilo činnosť dvadsiatich domovov na území celého Slovenska.

V marci 1920 prišiel do Bratislavy osobitný zástupca YMCA R.L. Dilley s poverením zistiť potreby a iniciovať rozvoj združenia YMCA na Slovensku. Popri príprave profesionálnych pracovníkov bolo Dilleyho kľúčovým zámerom zabezpečenie pozemku a  naplánovanie výstavby budovy pre združenie. Veci nabrali veľmi rýchly spád, keď už v apríli 1920 sa začalo s úpravami pozemku, ktorý poskytol združeniu spomínaný Juraj Schulpe, ktorý sa nadchol pre myšlienky združenia.

Viac o Jurajovi Schulpem a jeho príspevku k výstavbe budovy YMCA píše Mgr. Gabriela Dudeková, PhD. z Historického ústavu SAV, ktorá sa osobnosti Juraja Schulpeho venovala vo svojej práci.

V porovnaní so súčasnými pomermi rástla stavba závratným tempom. Základný kameň bol položený 8. augusta 1920. Novostavba bola slávnostne otvorená o tri roky, 8. – 10. decembra 1923, pri príležitosti 3. zjazdu YMCA v Československu. Od začiatku sa s v nej organizovali rozličné kultúrne podujatia, odborné večerné kurzy, prednášky, divadelné a filmové predstavenia a spoločenské večierky, v budove fungovala kaviareň, knižnica, čitáreň. V rokoch 1926 – 1927 bola k budove pristavená telocvičňa, nové klubové miestnosti a slobodáreň, čím sa začala rozvíjať i športová činnosť.

Architektúrou sa budova zaraďuje do modernistického hnutia, s priznaným vplyvom anglickej tehlovej architektúry, rovnako v nej badať prvky dekoratívneho experimentovania a nesmelého prechodu k funkcionalizmu. Projekt budovy bol vypracovaný českým architektom Aloisom Balánom rešpektujúc intencie pražskej povojnovej architektúry. Uplatnením svojho poznania tzv. palácovej architektúry Balán zadanie vyriešil ako hybrid administratívnych, ubytovacích, spoločenských a kultúrnych funkcií.

Dielo Aloisa Balána v Bratislave približuje článok Kataríny Haberlandovej z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.

V roku 1939 bola YMCA na Slovensku zakázaná a jej pracovníci, už v novej organizácii pod názvom ÚSAK (Ústav sociálny a kultúrny), viedli správu časti zariadení aj počas celého obdobia II. svetovej vojny, keď YMCA nemohla vyvíjať svoju činnosť. Svoju činnosť obnovila ako „YMCA na Slovensku“ v roku 1945. V roku 1948 však bola na združenie uvalená národná správa. Radikálny nástup komunistickej éry a jej jednotného Socialistického zväzu mládeže už po roku 1950 znamenal koniec všetkej činnosti YMCA v oboch častiach štátu na dlhých 40 rokov. Pod nátlakom YMCA svoju činnosť skončila a všetok majetok jej bol odňatý.

Od roku 1951 až do roku 1989 bola budova vo vlastníctve Socialistického zväzu mládeže (SZM).  Po roku 1989 bol majetok ústavným zákonom vyvlastnený a bola vytvorená Nadácia detí a mládeže, kam bol majetok, včítane budovy YMCA, vložený. Táto nadácia však bola zrušená a následne sa v roku 1993 vytvoril Fond detí a mládeže – čo bol z hľadiska právnej formy krkolomný výtvor – fond mal za úlohu spravovať majetok štátu, plniť úlohy tretieho sektora a pritom bol konštituovaný ako podnikateľský subjekt. Počas tohto obdobia sa časť budov dostala v rámci delimitácie pod okresné úrady a štátne inštitúcie, napr. nemocnice. Časť majetku zmizla odpredajom alebo prevodom mnohých lukratívnych objektov a koncom 90. rokov bolo zámerom fondu odpredať aj budovu YMCA. Na základe niekoľkoročného úsilia, vyvinutého predovšetkým Radou mládeže Slovenska, sa v roku 2001 podarilo zrušiť Fond detí a mládeže a následne zriadiť Nadáciu Intenda, ktorá prevzala do svojej správy časť zostatku z tohto majetku, ktorého súčasťou bola aj budova. Nadväzujúce informácie si môžete prečítať v časti Kontext.

Zdroje:

  • Dudeková, Gabriela: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia, 2001
  • Hořejš, Antonín: Ing. arch. Alois Balán a Ing. arch Jiří Grossmann – 10 roků architektonické práce (1922-1932), 1932.
  • Tomášová, Viola: YMCA a YWCA na Slovensku v rokoch 1918-1938, 2000
  • Vlčko, Peter: Úloha dobrovoľníctva v sociálnej práci, Ročníková práca, UKF v Nitre, 2007
  • Združenie Ymcy na Slovensku: História a súčasnosť Ymcy na Slovensku, 1993
  • Zivák, Jozef: Ako sa stratil majetok SZM – rozhovor s Martinom Kuglom, http://www.changenet.sk/?section=forum&x=23771,  [cit. 2002-07-11].
  • YMCA na Slovensku – http://www.ymca.sk/historia.php [cit. 2012-04-24].